Vojčík: Z pohľadu zákona nestačí, ak firma niečo označí za obchodné tajomstvo

Profesor obchodného práva Peter Vojčík konštatuje, že samotným pojmovým znakom inštitútu obchodného tajomstva je vôľa podnikateľa utajiť niektoré skutočnosti. Pre ich utajenie však nepostačuje len označenie určitých informácií za obchodné tajomstvo, upozorňuje.
     

"Potrebné je, aby spĺňali aj ďalšie znaky, to znamená, že musí ísť o skutočnosti obchodnej, technickej alebo výrobnej povahy, musia mať aspoň potenciálnu materiálnu hodnotu a nesmú byť bežné dostupné v obchodných kruhoch," vysvetľuje Vojčík. Tým sa aj obchodné tajomstvo odlišuje od tzv. dôverných informácií.
      

Pokiaľ ide o obsah účtovných závierok firiem, informácie, ktoré by potenciálne mohli patriť do obchodného tajomstva, nie sú ich obsahom. "Platný zákon o účtovníctve pojem obchodné tajomstvo ani nepoužíva," pripomína Vojčík. Princíp ochrany obchodného tajomstva pred zverejnením upravuje okrem iného aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý stanovuje zákaz sprístupniť informácie označené ako obchodné tajomstvo.
      

Podľa zákona o účtovníctve ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, správca registra je oprávnený spracúvať ich len spôsobom, ktorý zákon určil. "V takom prípade stanovuje pre správcu registra odlišný postup ich spracúvania," vysvetľuje. V zásade platí, že spracúvať osobné údaje je možné len so súhlasom dotknutej osoby.
      

Zákon o ochrane osobných údajov však pamätá aj na určité výnimky. "Jednou z nich je napríklad prípad, keď sa spracovávajú osobné údaje, ktoré už boli zverejnené v súlade so zákonom a prevádzkovateľ ich náležite označil ako zverejnené. Napríklad ide o informácie povinne zverejňované v Obchodnom registri, akými sú pri spoločníkoch adresa ich trvalého pobytu, výška ich vkladu a iné," dodáva Vojčík.