Vláda nesúhlasí s ustanovením 90-dňovej lehoty na procesné rozhodnutia ÚS

Poslanci Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan a Martin Fronc sa už po druhý raz usilujú v zákonodarnom zbore presadiť ustanovenie 90-dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov. Návrh podľa rezortu Tomáša Boreca nemusí byť prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Dôvodom je, že nezohľadňuje náročnosť prerokúvanýác vecí ani špecifiká a okolnosti jednotlivých prípadov.
      

Ministerstvo považuje požiadavku poslancov za legitímnu, dĺžka samotného konania je však podľa neho výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania. Pripomína, že pozastavenie účinnosti právneho predpisu môže predstavovať zásadný zásah do stability právneho poriadku a narušenie princípu právnej istoty. Domnieva sa preto, že každému takémuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôsledná skutková a právna analýza.
      

"Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd," zdôraznili v stanovisku k poslaneckému návrhu experti rezortu. Poukazujú aj na to, že s ich argumentáciou sa stotožnil i samotný Ústavný súd SR. Ten rovnako odporúčal predmetný návrh zákona neprijať, nakoľko ho nepovažuje za vhodný a efektívny prostriedok na dosiahnutie zamýšľaného cieľa, ktorým má byť zrýchlenie a zefektívnenie ústavnej ochrany.
      

Podobnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu predložili aj pred rokom, vtedy tiež prešla prvým čítaním, definitívneho schválenia sa ale táto zmena nedočkala.
      

V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd SR rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením. Gibalová v rozprave v parlamente poukázala na viacero prípadov podaní, pri ktorých poslanci žiadali pozastavenie účinnosti zákona a ÚS o nich rozhodoval aj stovky dní. Najdlhšie mu to trvalo pri diaľničnom tzv. vyvlastňovacom zákone, kde rozhodnutie prijal až po 661 dňoch.