ARBÍL - Najväčší národ na svete, ktorý nemá vlastný štát a veľmi intenzívne bojoval proti Islamskému štátu na strane koalície, sa ani po referende o nezávislosti nestretol s porozumením a podporou susedných štátov. Práve naopak.
Proti referendu sa vyslovili okrem Iraku aj Turecko, Irán, USA a OSN. Podľa nich to môže destabilizovať región a odvrátiť pozornosť od bojov s teroristickou organizáciou Islamský štát. Referendum o nezávislosti Kurdistanu sa uskutočnilo 25. septembra. Účasť hlasujúcich v referende bola viac ako 72 percentná. Viac ako 90 percent hlasujúcich v referende v irackom Kurdistane podporilo nezávislosť pre tento autonómny región. Samotné referendum pobúrilo najmä Turecko, ktoré považuje Kurdov za teroristov.
Prezident irackého Kurdistanu Masúd Barzání ihneď po zverejnení výsledkov vyhlásil, že úspešné hlasovanie v referende nepovedie k automatickému vyhláseniu nezávislosti, ale iba k ďalším rokovaniam s Bagdadom. Následky referenda boli rôzne. Turecko pohrozilo uzavretím hranice s Kurdistanom, iránsko-iracké vojská vtrhli pod zámienkou vojenského cvičenia na územie autonómneho Kurdistanu a Irak obmedzil lety medzi krajinami.
Poslednou akciou, ktorou dala iracká armáda jasne najavo, kde Kurdi patria a kde je ich miesto, bolo vytlačenie kurdských bojovníkov - pešmergov z mesta Kirkúrk, ktorým sa podarilo oslobodiť mesto od Islamského štátu. Je nutné povedať, že oblasť Kirkúrku je bohatá na ropu, v ktorej sa nachádza až 40% zásob tejto nerastnej suroviny. Kurdskí bojovníci, ktorí sa snažia vyhnúť sa konfliktu sa mesta stiahli.
Ako vníma kurdské referendum odborník, získa po stáročiach 25-miliónový národ konečne svoj vlastný štát, prečo je myšlienka samostatného a nezávislého Kurdistanu odmietaná, zmení sa niečo po referende, v ktorom Kurdi jasne vyjadrili svoju túžbu po vlastnom štáte sme sa opýtali predsedu zahraničného výboru SR PhDr. Františka Šebeja CSc.. Viac podrobností sa dozviete vo videu:
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies