Viacerí vidia súvislosť medzi augustom 1968 a Ukrajinou

Zároveň zdôraznili potrebu poučiť sa z dejín našej krajiny a vážiť si, že v súčasnosti je Slovensko súčasťou slobodnej časti sveta. Podujatie za účasti desiatok ľudí sa uskutočnilo pred budovou Univerzity Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí, kde v roku 1968 zastrelili okupačné vojská troch ľudí.

"Invázia v roku 1968 patrí medzi najčernejšie kapitoly našich dejín," povedal na podujatí poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Išlo podľa neho o prepad zvrchovaného štátu a to isté sa momentálne deje na Ukrajine. Žiadna krajina podľa neho nemôže odôvodňovať vpád na územie cudzieho štátu argumentom, že sa nachádza v jeho blízkosti a má tam svoje záujmy. "Ľudia ktorí schvaľujú to, čo Rusko momentálne robí na Ukrajine, schvaľujú tým pádom aj inváziu v auguste 1968". Podľa Kaníka sú sankcie, ktoré Európska únia (EÚ) uvalila na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou rozumným prostriedkom na zastavenie agresora. V prípade, že by EÚ nekonala, mohlo by to podľa neho znamenať koniec mieru a pokoja v Európe. 

"To čo sa udialo v auguste 1968 sa momentálne deje tesne za našimi hranicami," povedala starostka bratislavského starého mesta Tatiana Rosová. Podľa nej je znovu agresorom tá istá mocnosť, akurát svoje konanie odôvodňuje inak. Pri spomienke na obete roku 1968 treba podľa nej myslieť aj na Ukrajinu. Podľa podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa nás august 1968 učí, že sloboda nie je samozrejmosťou. "Slovensko je momentálne slobodná krajina a súčasť zjednotenej Európy," povedal s tým, že o to isté sa usiluje aj Ukrajina. Figeľ zároveň zdôraznil význam historickej pamäte pre budúcnosť a demokratický vývoj našej krajiny. 

Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska a kňaz Anton Srholec vo svojom prejave označili komunizmus za ideu postavenú na zločinoch a násilí. "V roku 1968 sme naivne verili v reformu, ale tá sa ukázala ako neuskutočniteľná," povedal. Podľa Srholca demokracia nie je samozrejmosťou a niekedy býva zaplatená aj obeťami. Tým podľa neho treba preukazovať náležitú úctu.

Vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky vtrhli na územie Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Dôvodom invázie bol nesúhlas predstaviteľov členských štátov Varšavskej zmluvy z reformným procesom, ktorý v Československu odštartoval prvý tajomník Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexander Dubček. Na strane Československa si invázia vyžiadala 108 obetí. Sovietsky zväz po invázii dosadil do čela štátu odporcov demokratizačných reforiem. Tí v krajine vládli až do novembra 1989. Za odpor k invázii alebo podporu Dubčekovho vedenia prišlo v rokoch 1968 až 1970 o prácu tisíce ľudí. KSČ zo svojich radov vylúčila viac ako 100-tisíc členov. Po invázii ostali vojská Sovietskeho zväzu rozmiestnené na našom území až do roku 1991.