BRATISLAVA - Hostine na Veľkú noc predchádza 40 dňový pôst, ktorý kresťania dodržiavajú niekoľko storočí. Pôst v kresťanskom ponímaní neznamená len zdržanie sa istých druhov stravy, ale vzťahuje sa na celý spôsob života.
Pôstiť by sme sa mali od zábav, večierkov, na vidieku od priadok a páračiek, ženy párajú a pradú doma. Pre mužov pôst znamenal nepitie alkoholu a odloženie fajky. Na prelome 19. A 20. Storočia vo veľa rodinách sa vymenili hrnce, jedlo sa drevenou lyžicou a mastilo sa len rastlinnými olejmi, výnimočne maslom.
Jedlá na kvetnú nedeľu mali mať magicko-ochrannú silu. Na obed sa pripravili cestoviny s makom alebo strukoviny.
Tradičnými jedlami na zelený štvrtok sú jedlá zo zeleniny, s prevládajúcou zelenou farbou (špenát, šťavel, žihľavový prívarok...). Zelená farba mala ozdraviť telo.
Na veľký piatok kresťania dodržiavajú prísny pôst – jesť sa môže iba 3x denne a to len 1x do sýta. Vyhýbať sa máme mäsu.
Počas bielej soboty sa vypekajú koláče pre hostí a šibačov. Na obed sa je kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa zahustená vajcom. Na večeru sa jedla buď rovnaká polievka alebo kapustnica s hríbmi, zápražkou, cesnakom a korením. Po polievka sa jedli bryndzové alebo makové opekance.
Na Veľkonočnú nedeľu by sme mali konzumovať požehnané jedlá, celá rodina spolu.
V pondelok začíname oblievačku a šibačku. Oblievačom a šibačom dievčatá ponúknu koláče, dajú im maľované vajíčka, poprípade ponúknu niečo iné.
K typickým veľkonočným zvykom patrí oblievanie vodou, šibanie korbáčom, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov ... Oslavy Veľkej noci sa v jednotlivých regiónoch líšia. Každá časť Slovenska má aj svoje typické veľkonočné jedlá, ktoré sa často pripravújú len počas týchto sviatkov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies