Anketa Netky.sk : Ktorú stranu by ste volili v parlamentných voľbách 2020 ?


volby
Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
12. dec. 2019Otília
BratislavaBratislava 10°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
26.10.2019 09:36 Domov
V Európe nastane v nedeľu 27. októbra zmena letného času na stredoeurópsky
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
26.10.2019 09:36 Domov

V Európe nastane v nedeľu 27. októbra zmena letného času na stredoeurópsky



ŠTRASBURG/BRUSEL - V Európe sa v nedeľu 27. októbra 2019 skončí letný čas.


Na Slovensku si ručičky hodiniek bude treba posunúť z 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) na 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu dlhšie.

 

Letný čas trval od 31. marca do 27. októbra 2019. Platil vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.

 

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 26. marca 2019 na zasadnutí v Štrasburgu podporili ukončenie striedania sezónneho času od roku 2021.

 

Občania členských štátov Európskej únie, ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V tých krajinách EÚ, v ktorých sa rozhodnú ponechať štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Vyplynulo to z textu smernice, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 410 za, 191 proti a 51 sa zdržalo hlasovania. Europarlament tak podporil návrh Európskej komisie (EK), samotné ukončenie sezónnych zmien času však poslanci posunuli z roku 2019 na 2021, informoval EP na svojom portáli.

 

Poslanci EP v nadväznosti na občianske iniciatívy vyzvali vo februári 2018 Európsku komisiu, aby zvážila zmenu smernice upravujúcej striedanie letného a zimného času.

 

EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o sezónnom striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, EK výsledky oficiálne zverejnila 31. augusta 2018. Podľa výsledkov si 84 percent respondentov už nepraje zmeny času. Predseda EK Jean-Claude Juncker na to 12. septembra 2018 zareagoval slovami, že striedanie sezónneho času je potrebné zrušiť.

 

EK o dva dni - 14. septembra 2018 - poskytla vyjadrenie, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, pričom je na členských štátoch EÚ, aby sa rozhodli, či sa ich občania budú riadiť letným, alebo stredoeurópskym časom.

 

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

 

Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou Iba pre jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov EP. Iniciatíva Iba pre jeden čas mala jediný cieľ - zrušiť striedanie "letného" a "zimného" času a zaviesť v Českej republike a celej EÚ len jeden čas.

 

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času (2000/84/ES) dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.

 

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie "letného" a SEČ vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. 


Biologický rytmus organizmu sa posunu času na jeseň prispôsobuje pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. „Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu, nedokážu okamžite zo dňa na deň reagovať na zmenu času. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity,“ uviedla vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. Podľa nej má však táto zmena aj pozitíva. Kým pri prechode na letný čas viaceré štúdie poukázali na vyšší počet dopravných nehôd, úrazov na pracovisku či vyššie riziko srdcových infarktov, jesennej zmene času pripisujú pokles ich počtu.

Hamade podotkla, že hoci večer môžeme ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzame podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátime, čo môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a môže prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. Odborníčka tak odporúča si osvojiť si zásady spánkovej hygieny, teda štyri až šesť hodín pred spánkom nepiť alkohol, kávu, zelený, čierny čaj či energetické nápoje, nekonzumovať večer ťažko stráviteľné jedlá, krátko pred spánkom nefajčiť a aspoň štyri hodiny pred spánkom necvičiť intenzívne. Pred spánkom treba miestnosť dobre vyvetrať, teplota v nej by nemala byť vyššia ako 20 stupňov Celzia.

Na jeseň a v zime sa podľa Hamade organizmus musí prispôsobiť nielen zmenám súvisiacim s fungovaním vnútorných hodín, ale vo vyššej miere ho ohrozujú i rôzne infekčné ochorenia. „Aj pre skoré stmievanie sa viac ľudí pohybuje v uzavretých priestoroch, a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných ochorení formou kvapôčkovej infekcie. Myslite na ochranu pred nimi, napriek kratším dňom sa neprestaňte hýbať, venujte aspoň pol hodinu denne pohybu. Nezabúdajte na pitný režim, najzdravšia je čistá voda, vhodné sú i nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a k ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov,“ hovorí Hamade. Dodala, že najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B.

 

 

 

 

 



reklama


Zdroj: TASR, SITA/netky KŠ

Foto:  pixabay



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok