KYJEV - Ukrajina dnes obvinila Rusko, že dovolilo separatistickým vzbúrencom prekročiť rusko-ukrajinskú hranicu na troch tankoch a iných bojových vozidlách a zapojiť sa do bojov proti ukrajinskej armáde, napísala agentúra Reuters.
18:22 - Rusi tvrdia, že našli na svojom území ukrajinské obrnené vozidlo
Ruský prezident Vladimir Putin poveril dnes rezort diplomacie, aby vzniesol oficiálnu sťažnosť voči Kyjevu. Dôvodom je informácia, že na ruskom území bolo objavené ukrajinské obrnené vozidlo.
Podľa ruských pohraničníkov našli ukrajinské pechotné bojové vozidlo v noci nadnes pri hranici s ukrajinskou Luhanskou oblasťou, píše agentúra DPA.
Na cezhraničný prienik sa však sťažovala aj Ukrajina. Vo štvrtok obvinila Rusko, že dovolilo separatistickým vzbúrencom prekročiť rusko-ukrajinskú hranicu na troch tankoch a iných bojových vozidlách a zapojiť sa do bojov proti ukrajinskej armáde, napísala agentúra Reuters.
18:05 - Kličko chce obnoviť automobilovú dopravu na Chreščatyku
Primátor Kyjeva Vitalij Kličko dnes sľúbil, že obnoví automobilovú dopravu cez ulicu Chreščatyk, kde stále stoja barikády.
"Nemám v úmysle tlačiť na aktivistov z Majdanu, žiadať od nich, aby z centra mesta barikády zmizli... Je to vecou dohody. Rozhodnúť by mali o tom ľudia, ktorí tam sú," citovala Klička agentúra ITAR-TASS.
Kyjevský primátor však nekonkretizoval, kedy by Chreščatyk mohol byť sprístupnený pre autá. Povedal len toľko, že čoskoro.
O nevyhnutnosti obnoviť prejazd Chreščatykom hovoril Kličko aj koncom mája. Sľúbil, že sa na túto tému porozpráva s predstaviteľmi Majdanu. Zdôraznil však, že "nasilu nikto nikoho vyháňať nebude". "Musíme sa rozprávať. Musíme sa počúvať navzájom," povedal líder strany UDAR.
Kličko tvrdil, že o nevyhnutnosti obnoviť prejazd Chreščatykom hovorili Kyjevčania na všetkých jeho mítingoch. Nevylúčil, že stany z Majdanu by sa mohli premiestniť na iné miesto.
"Nikto nikoho nevyhadzuje, ale sme pripravení na diskusiu, na normálnu diskusiu s argumentmi," dodal Kličko.
17:33 - Ombudsmanky Ruska a Ukrajiny chcú pomôcť pri deeskalácii konfliktu
Ombudsmanky Ruska a Ukrajiny - Ella Pamfilovová a Valerija Lutkovská - začali diskutovať o vytvorení spoločnej misie s cieľom pomôcť pri deeskalácii konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.
Členka ruskej prezidentskej rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Elizaveta Glinková dnes uviedla, že rozhovory sa ešte neskončili.
"Ombudsmanky práve diskutujú o formáte nadchádzajúcej misie. Misia sa bude týkať prepustenia zajatcov," citovala Glinkovú agentúra ITAR-TASS.
Pamfilovová podľa agentúry RIA Novosti ešte v stredu povedala, že ruskí ľudskoprávni aktivisti by mali podporiť partnerstvo so svojimi kolegami zo Západu a východnej Európy, viesť s nimi konštruktívny dialóg, ale nepodliezať im.
17:09 - Ukrajina sa pripravuje na zastavenie dodávok plynu z Ruska
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nariadil sektoru energetiky, aby sa pripravil na zastavenie dodávok plynu z Ruska od pondelka 16. júna. Kyjevu sa totiž nepodarilo vyriešiť spor s Moskvou o cenu komodity. To zvyšuje obavy z prerušenia jej dodávok cez ukrajinské územie do celej Európy. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ruský energetický gigant Gazprom dal totiž Ukrajine ultimátum do pondelka 16. júna, aby zaplatila časť svojho dlhu za plynu vo výške 1,95 miliardy USD (1,44 miliardy eur).
Premiér Jaceňuk zároveň nariadil ukrajinskému regulačnému úradu, aby preskúmal transportné tarify na ruský plyn, ktorý Gazprom prepravuje do Európy cez ukrajinskú vetvu plynovodu. Ruský štátny monopol dodáva cez Ukrajinu zhruba polovicu z plynu pre Európu.
Ukrajina už predtým oznámila, že je pripravená platiť kompromisnú cenu za ruský plyn počas prechodného obdobia v dĺžke 1,5 roka. Týmto spôsobom chce odvrátiť hrozbu obmedzenia dodávok komodity a umožniť dosiahnutie dlhodobej dohody o cene.
16:27 - Počet ukrajinských žiadateľov o azyl v Nemecku výrazne stúpol
Počet ukrajinských žiadateľov o azyl v Nemecku výrazne stúpol v porovnaní s vlaňajškom, píše dnes agentúra Ukrinform s odvolaním sa na nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov.
"Od januára do mája tohto roka požiadalo o azyl v Nemecku 276 ukrajinských občanov," uviedla hovorkyňa spolkového úradu Christiane Germannová.
Tento počet za päťmesačné obdobie takmer dvojnásobne prevyšuje počet žiadostí, ktoré Nemecko dostalo z Ukrajiny minulý rok. V roku 2013 išlo o 152 žiadostí.
Avšak počet žiadateľov o azyl z Ukrajiny je zanedbateľný v porovnaní s celkovými číslami. Tento rok nemecké úrady zaregistrovali vyše 62.000 žiadostí - najviac zo Sýrie (približne 10.000). Medzi prvou desiatkou krajín, ktorých občania chcú odísť do Nemecka, sú aj Afganistan, Eritrea, Somálsko, štáty bývalej Juhoslávie a Rusko (približne 2500 žiadateľov).
16:25 - Rasmussen: Prítomnosť ruských tankov na Ukrajine bude znamenať vyhrotenie krízy
Ak sa potvrdia správy o tom, že ruské tanky vstúpili na východ Ukrajiny, bude to znamenať vážne vyhrotenie tamojšej krízovej situácie, povedal dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
"Som znepokojený správami, že proruské ozbrojené skupiny získavajú prístup k ťažkým zbraniam z Ruska vrátane tankov," uviedol šéf Severoatlantickej aliancie vo vyhlásení, z ktorej citovala tlačová agentúra Reuters.
"Dostali sa k nám informácie o tom, že ruské tanky a iné obrnené vozidlá mohli prekročiť hranice s východnou Ukrajinou. Ak sa tieto údaje potvrdia, bude to znamenať vážnu eskaláciu tamojšej krízovej situácie," dodal Rasmussen.
16:01 - Moskva dúfa, že správa OSN bude obsahovať podrobnosti o útoku v Luhansku
Moskva dúfa, že pripravovaná správa OSN o situácii ľudských práv na Ukrajine bude obsahovať aj podrobnosti o útoku na budovu luhanskej regionálnej administratívy zo začiatku júna, uviedol dnes ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.
Rusko podľa jeho slov dúfa, že správa námestníka generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivana Šimonoviča bude obsahovať "jasný obraz toho, čo sa stalo, než len neurčité vyhlásenia, že zhromažďujú informácie". Tých je podľa Čurkina dostatok a Moskva, ako zdôraznil, "pozorne sleduje" vyšetrovanie útoku.
Podľa záverov pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa budova stala terčom leteckého útoku, píše ITAR-TASS.
OBSE na svojej internetovej stránke uviedla: "Dňa 2. júna krátko po 15.00 h rakety zasiahli okupovanú budovu oblastnej administratívy. Na základe limitovaného pozorovania SMM (Špeciálna pozorovateľská misia) boli tieto údery výsledkom odpálenia neriadených rakiet z lietadla."
13:42 - Ukrajina chce platiť počas prechodného obdobia kompromisnú cenu za plyn
Ukrajina je pripravená platiť kompromisnú cenu za ruský plyn počas prechodného obdobia v dĺžke 1,5 roka. Týmto spôsobom chce odvrátiť hrozbu Moskvy týkajúcu sa obmedzenia dodávok komodity a umožniť dosiahnutie dlhodobej dohody o cene. Informovala o tom agentúra Reuters.
Šéf ukrajinského plynárenského podniku Naftogaz, Andrij Kobolev uviedol, že túto kompromisnú cenu 326 USD (241 eur) za 1000 kubických metrov (m3) počas rokovaní navrhla Európska komisia (EK). Cena je vyššia, než chce Kyjev, a naopak nižšia, než požaduje Moskva.
Ruské ministerstvo energetiky dnes vyhlásilo, že nebude pokračovať v rokovaniach s Kyjevom a Európskou úniou (EÚ) o cene plynu do pondelka (16. 6.), dokedy má Ukrajina zaplatiť za júnové dodávky plynu.
12:42 - Rusko trvá na splatení časti dlhu Kyjeva za plyn
Ruské ministerstvo energetiky uviedlo, že Moskva neplánuje rokovať s Ukrajinou o spornej cene plynu pred 16. júnom, kedy uplynie lehota, dokedy musí Kyjev podľa Ruska splatiť časť svojho dlhu. "Nemáme také plány," povedala hovorkyňa ruského rezortu energetiky po tom, ako eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger vyslovil nádej, že ďalšie rusko-ukrajinské stretnutie sa uskutoční v sobotu.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom uviedla, že dodávky na Ukrajinu zastaví, ak do pondelka neuhradí zo svojho dlhu 1,95 mld. USD. "Mojím zámerom je pokračovať v rokovaniach. Dúfam, že budeme môcť v rozhovoroch pokračovať zajtra," povedal Oettinger novinárom v piatok pri príchode na stretnutie ministrov energetiky Európskej únie v Luxemburgu. "Verím, že tri zúčastnené strany urobia všetko, aby sa predišlo prerušeniu," uviedol.
09:55 - Ukrajinské sily dobyli prístavné mesto Mariupol obsadené separatistami
Ukrajinské sily dnes znovu získali kontrolu nad strategickým prístavom Mariupol a vztýčili štátnu vlajku nad hlavnou administratívnou budovou v tomto juhovýchodnom ukrajinskom meste. Informoval o tom samotný minister vnútra Arsen Avakov, ktorého citovala agentúra Reuters.
"O 10.34 h miestneho času (09.34 h SELČ) bola nad radnicou Mariupola vztýčená vlajka," napísal na sociálnej sieti Facebook minister po tom, čo ukrajinské sily dnes na svitaní začali útok na toto strategické, proruskými separatistami obsadené prístavné mesto a obkľúčili ho. Útok bol súčasťou širšej vojenskej operácie zameranej na opätovné získanie kontroly nad východnou Ukrajinou.
Separatisti sa zatiaľ k tomuto úspechu ukrajinských síl nevyjadrili. Separatistické povstalecké sily, ktoré sú proti proeurópsky orientovanému vedeniu v Kyjeve a chcú sa stať súčasťou Ruska, dnes už skôr oznámili, že v boji o Mariupol zahynulo päť ich bojovníkov, píše Reuters.
Mesto je najväčším ukrajinským prístavom a nachádza sa v Doneckej oblasti na pobreží Azovského mora.
Mariupol, ktorý počas dlhých týždňov prebiehajúceho konfliktu dostala do rúk raz jedna, raz druhá strana, je strategicky dôležitý. Cez prístav sa vyváža oceľ a leží na hlavných trasách, ktoré vedú od juhovýchodnej hranice s Ruskom do zvyšku Ukrajiny.
Minister vnútra na Facebooku už predtým informoval, že do operácie na znovuzískanie Mariupola sú zapojené oddiely Národnej gardy a ministerstva vnútra.
Jeden poľný veliteľ Národnej gardy uviedol, že povstalci zničili počas boja obrnený transportér. Ďalší veliteľ uviedol, že v boji utrpeli zranenia štyria príslušníci Národnej gardy, ale nikto nezahynul.
Nový prezident Petro Porošenko po svojom zvolení 25. mája zintenzívnil vojenskú operáciu proti separatistom. Tí totiž obsadili niekoľko veľkých aj menších miest na východe a juhovýchode Ukrajiny. Ich akcie sa začali po tom, čo Rusko v marci, po zvrhnutí Porošenkovho promoskovského predchodcu Viktora Janukovyča, anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
08:44 - Ukrajina obvinila Rusko, že separatistom dodáva zbrane
Ukrajina dnes obvinila Rusko, že dovolilo separatistickým vzbúrencom prekročiť rusko-ukrajinskú hranicu na troch tankoch a iných bojových vozidlách a zapojiť sa do bojov proti ukrajinskej armáde, napísala agentúra Reuters.
Minister vnútra Arsen Avakov síce priamo neobvinil Rusko, že na Ukrajinu posiela tanky; jasne však povedal, že za nedodržanie sľubu sprísniť kontrolu na rusko-ukrajinských hraniciach je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko o situácii na východe krajiny najprv diskutoval s ministrami obrany a vnútra a potom v telefonickom rozhovore ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že situácia je "neprijateľná", uviedol prezidentov hovorca Sviatoslav Ceholko.
"Videli sme kolóny obrnených transportérov, iných obrnených vozidiel, diel a tankov, ktoré podľa našich informácií prešli cez hranice a dnes ráno boli v meste Snižne," uviedol Avakov pred novinármi v Kyjeve.
Podľa Avakova kolóny prešli cez hranice okolo kontrolných stanovíšť obsadených vzbúrencami, a to aj "napriek vyhláseniu Ruskej federácie, že víta mierový proces a že bol vydaný rozkaz na sprísnenie kontrol na hraniciach".
Jedna kolóna prešla na ukrajinské územie v Luhanskej oblasti, odkiaľ sa presunula do susednej Doneckej oblasti. Ukrajinské sily sa kolóne postavili na odpor, uviedol ďalej Avakov.
"V tejto chvíli tam prebiehajú boje. Časť kolóny bola zničená," dodal Avakov.
Rusko zatiaľ na obvinenia Kyjeva nereagovalo a nie je ani jasné, čo v telefonickom rozhovore povedal Porošenkovi prezident Putin.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies