Ukrajina musí do volieb doriešiť volebné právo pre vnútorných utečencov

Kobzová je súčasťou tímu, ktorý poskytuje poradenstvo administratíve ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, a dianie na Ukrajine sleduje zblízka už niekoľko rokov. S odkazom na prebiehajúce reformy za najvyšší prínos považuje stabilizáciu bánk - kde došlo k zavretiu mnohých z tých, ktoré ožobračovali obyčajných ľudí a živili niekoľkých oligarchov, ako aj reformy v energetike, kde sa znížil rozdiel v cenách energií pre domácnosti a firmy.

"Ešte stále sú tam skorumpované záujmy, ktoré kontrolujú niektoré politické skupiny a blokujú reformy," priznala Kobzová. Upozornila, že boj proti oligarchom pokračuje, nestačí však dať preč jedného človeka, ide o boj proti skupinám, ktoré dlhodobo kontrolovali ekonomiku, parlament a médiá.

Pokrok vidí v tom, že sa darí zatvárať medzery, ktoré korupciu povoľujú - ale pomaly to ide so stíhaním skorumpovaných ľudí. Ukrajina však už má špeciálnu prokuratúru, ktorá vyšetruje takéto zločiny, a pripravuje sa vznik protikorupčného súdu. "Každý Ukrajinec by chcel, aby to fungovalo rýchlejšie, aby šli do väzenia ľudia stíhaní za korupciu, najmä v tých najznámejších prípadoch," uviedla.

Za prínos považuje, že okolo milióna štátnych úradníkov - od prezidenta až po lokálnu správu - má povinnosť verejne deklarovať svoj príjem. Už to nie je len kus papiera, lebo Ukrajina má jeden z najtransparentnejších systémov deklarácie príjmov verejných činiteľov. A tiež ich manželiek a detí. Všetko je v elektronickej podobe, každý občan si to môže pozrieť. Treba však dokončiť vybudovanie špeciálnej agentúry, nezávislého orgánu, ktorý bude overovať či to, čo úradníci zadeklarovali, je naozaj pravda.

Veľkú záťaž na ekonomiku krajiny predstavujú utečenci z oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, a z okupovaného Krymu, s čím je spojený aj problém volebného práva. Kobzová pripomenula, že z Donbasu, ktorý mal pred vojnou s proruskými separatistami štyri až päť miliónov obyvateľov, podľa štatistík OSN až 1,2 milióna ľudí odišlo na iné územia Ukrajiny a okolo milióna ľudí utieklo do Ruska, kde už pred vojnou mnohí z nich chodili za prácou.

"Nie je to tak, že by obyvatelia Donbasu odchádzali iba do Ruska," upozornila. A dodala, že okolo 20.000 ľudí z Krymu tiež našlo útočisko na Ukrajine, pričom nie všetci mali možnosť ubytovať sa u rodiny či známych a vláda musí riešiť problém ich bývania a sociálne otázky. A tiež ich volebné právo.

Kobzová tvrdí, že ide o nedoriešenú otázku, na ktorú nebol čas v roku 2014. Súčasný volebný zákon viaže voliča k miestu bydliska. Vláda a parlament už majú návrh zákona, ktorý to má zmeniť, aby presídlenci mohli voliť v mieste prechodného bydliska. Parlament zatiaľ tento zákon neschválil, treba to však vyriešiť do parlamentných a prezidentských volieb v roku 2019.

"Štát nemôže uprieť hlasovacie právo občanom, ktorí nie z vlastnej viny zostali mimo svojho trvalého bydliska," zdôraznila Kobzová, podľa ktorej túto záležitosť citlivo vníma aj EÚ.

Ukrajinci podľa nej svoju budúcnosť vnímajú v spojení s Európou - väčšina z nich je za vstup do EÚ. Hlavne pre mladú generáciu je EÚ perspektívou. Aj keď sú si vedomí, že Únia sa bude rozširovať najskôr na západnom Balkáne. "EÚ im nesmie zatvárať dvere, ale vytvárať pozitívnu motiváciu. Takú, akú sme niekedy videli v strednej Európe," tvrdí Kobzová. Zatiaľ však vláda v Kyjeve realisticky chápe, že Ukrajina na to nie je pripravená a že ani EÚ nie je pripravená na Ukrajinu. Situácia o desať rokov však môže byť už celkom iná.