Super Mario Bros. sa dočkalo celovečerného filmu. Nostalgiou nabitá akcia pobaví nielen deti

Dve asi najznámejšie herné postavičky, talianski potrubári Super Mario a jeho brat Luigi sa dočkali vlastného animovaného blockbusteru. Štúdio Illumination pod dozorom Nintenda sa muselo popasovať s vyplnením naratívneho vákua z hier a vdýchnuť život pôvodne 8-bitovým postavičkám.

Motívy legendárnych videohier uchopilo režisérske duo Aaron Horvath a Michael Jelenic vcelku priamočiaro. Špičkoví animátori mali jednoznačný cieľ, a to doručiť technicky vyšperkovanú jazdu s použitím dôverne známych vizuálnych a zvukových prvkov. Postupná transformácia hrdinov z maličkých displejov konzol cez televízne obrazovky až po filmové plátno je skutočne triumfom. Z hľadiska tieňov, cez štruktúry a  odrazy svetla až po neuveriteľne precízne detaily filmu treba tímu animátorov a dizajnérov vzdať hold. Z vizuálneho hľadiska mimoriadne osviežujúce sú aj návštevy rôznych kráľovstiev.

Super Mario a Luigi

Príbeh filmu je veľmi jednoduchý, nemožno predsa od filmu primárne určeného pre deti, udávať nejaké extra zamotané záplatky či zvraty v deji. Na jeho začiatku sa bratia z hlbín potrubného systému New Yorku teleportujú do čarovnej krajiny. Zatiaľ čo Mario zo spleti rozprávkových tunelov vypadne v dobráckom kráľovstve, kde vládne populácii antropomofrných hríbov dobromyseľná a atraktívna princezná Peach. Jeho brat Luigi má o dosť menšie šťastie a skončí v zajatí démonickej korytnačky Bowsera. Neskôr sme už svedkami klasického rozprávkového zápasu dobra proti zlu.

Bowser

Scenáristi Super Mario Bros. vo filme si bohužiaľ okrem milého poučenia o bratskej láske a dôležitosti spolupráce, nekládli ambíciu ponúknuť žiadne hlbšie hodnoty. Na rozdiel od najnovších Pixaroviek nechceli divákom predstavovať transcendentálne prvky ani ich doučovať v tolerancii a rešpekte.

Technickú vyšperkovanosť obrazovej stránky však tvorcovia bohužiaľ neboli ochotní aplikovať pri tvorbe príbehu. To treba však chápať najmä kvôli tomu, že arkádový charakter hernej série scenáristom neposkytuje veľa záchytných bodov. A tak príbehovú prázdnotu sa tvorcovia snažili vyplniť predovšetkým zmesou gagov a nespočetnými „Easter eggs“.

Takmer dokonalá vizuálna stránka, akú poznáme napríklad zo série Lego filmov je vo výsledku vo zvláštnom kontraste s takmer úplnou absenciou sebairónie alebo ochoty integrovať prvky vesmíru mimo videohier. Je to škoda, keďže ojedinelé snahy o oslovenie neutrálneho diváka, akými je frenetická scéna so psom či dospelácky depresívne repliky éterickej Lumalee, takisto patria k výborným osvieženiam.

Lumalee - herný ekvivalent obchodníka

Scenáristi sa vyvarovali akejkoľvek príbehovej odbočky, ktorá by mohla nudiť či rozptýliť diváka, a taktiež osekané boli aj dialógy a vysvetľujúce scény. Film má teda vcelku znesiteľnú stopáž hodinu a pol a ubieha celkovo dynamicky. Na plátne sa neustále niečo deje - dynamické striedanie bombastických scén nedáva ani tomu najnetrpezlivejšiemu divákovi možnosť vydýchnuť si.

Rozhovory a charaktery postáv by si však nepochybne zasluhovali väčší dôraz. Dá sa povedať, že sa len tak vo filme mihli, a jemným sklamaním boli aj nejaké staromódne klišé. Pri vykreslení života a prízvuku talianskej rodiny evidujeme stereotypy hraničných hodnôt. Film cielený primárne na detských divákov, by si navyše mohol dávať väčší pozor aj na príliš sexi vykreslenie princeznej Peach. Nie každý rodič totiž chce vysvetľovať svojmu synovi to, prečo má tak neskutočne obtiahnutý motorkový outfit.

 princezná Peach

Ak si dpomínate na dospievanie strávené s konzolami Nintendo, netreba váhať ani sekundu. Je dosť možné, že sa postavičky z tejto kultovej hry dostanú opäť na filmové plátno. Načrtla to potitulková scéna, no taktiež na základe návštevnosti počas prvého víkendu od uvedenia do kín a aj nadšené reakcie divákov určite nenachajú scenáristov a producentov tento námet ukončiť po prvom dieli.