Súčasná geopolitická situácia zvyšuje význam európskych volieb. Čo ešte hovorí nový eurobarometer?

Prieskum verejnej mienky zverejnený sedem týždňov pred európskymi voľbami, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch naplánované na 6. - 9. jún a na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna, ukazuje stúpajúci trend pri viacerých kľúčových volebných ukazovateľoch. V porovnaní s prieskumom z jesene 2023, aj s obdobným prieskumom z jari 2019 uskutočneným tri mesiace pred predchádzajúcimi európskymi voľbami, stúpla informovanosť o dátume volieb, záujem o voľby, ale aj pravdepodobnosť účasti občanov na hlasovaní.

Záujem o júnové európske voľby prejavilo 60% opýtaných z celej EÚ a 43% zo Slovenska. V porovnaní s prieskumom z jesene 2023 ide v rámci celej Únie o nárast o tri percentuálne body a na Slovensku až o 12 percentuálnych bodov. Ak si aktuálny prieskum porovnáme s predvolebným Eurobarometrom z jari 2019, zistíme nárast záujmu o európske voľby o 11 percentuálnych bodov v celej EÚ a o päť percentuálnych bodov na Slovensku.

Až 71% obyvateľov EÚ a 62% obyvateľov SR uviedlo, že sa pravdepodobne (7-10 na škále 1-10) na európskych voľbách zúčastnia. V porovnaní s prieskumom z jesene 2023 ide o nárast o tri (EÚ) resp. štyri (SR) percentuálne body, v porovnaní s predvolebným Eurobarometrom z jari 2019 ide o nárast o 10 (EÚ) resp. 15 (SR) percentuálnych bodov.

Rastúci význam volieb v súčasnej geopolitickej situácii

Najnovší prieskum naznačuje, že občania EÚ vnímajú dôležitosť účasti na európskych voľbách aj v kontexte súčasnej geopolitickej situácie. Podľa 81% opýtaných z celej EÚ a 80% zo Slovenska súčasná medzinárodná situácia ešte viac zvyšuje význam hlasovania v európskych voľbách.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v reakcii na výsledky prieskumu verejnej mienky uviedla: „Európania si uvedomujú, že vo voľbách ide o veľa a že hlasovanie je v súčasnom geopolitickom kontexte ešte dôležitejšie. Vyzývam našich občanov, aby v blížiacich sa európskych voľbách odovzdali svoj hlas, posilnili tak európsku demokraciu a formovali budúcnosť Európy.“

Európsky parlament pohľadom občanov

Na konci aktuálneho funkčného obdobia vníma Európsky parlament pozitívne alebo neutrálne 81% opýtaných z celej Únie a 80% zo Slovenska. Negatívne vníma priamo volený zákonodarný zbor EÚ 18% opýtaných z celej Únie aj zo Slovenska.

Až 56% respondentov z celej EÚ by privítalo, ak by Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu, jeho oslabenie by si prialo 28% opýtaných a za ponechanie úlohy Parlamentu bez zmien je 10% občanov EÚ. Na Slovensku sú tieto výsledky tesnejšie: Európsky parlament by mal zohrávať dôležitejšiu úlohu podľa 44% opýtaných, 43% respondentov by privítalo jeho oslabenie a bez zmien by úlohu Parlamentu ponechalo 9% občanov SR.

Predsedníčka Roberta Metsola v tejto súvislosti uviedla:„Parlament a Európska únia dosiahli v ostatných rokoch bezprecedentné výsledky. Čelili sme výnimočným a náročným okolnostiam, výsledkom však je, že sme ešte silnejší a jednotnejší. Parlament bol a naďalej bude hlasom a obhajcom občanov v EÚ.“

Priority občanov: ekonomika, obrana a bezpečnosť, poľnohospodárstvo

Podľa občanov EÚ by sa počas volebnej kampane malo diskutovať najmä o boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (33% respondentov z celej EÚ), verejnom zdraví (32% opýtaných), podpore hospodárstva a vytváraní nových pracovných miest (31% respondentov) a obrane a bezpečnosti Únie (31% opýtaných).

Respondenti zo Slovenska zaradili medzi kľúčové témy, ktoré by mali dominovať predvolebnej kampani, podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (39% opýtaných v SR), obranu a bezpečnosť EÚ (37% opýtaných), budúcnosť Európy (37% respondentov) a poľnohospodársku politiku (37% opýtaných).

Význam, ktorý občania EÚ pripisujú obrane a bezpečnosti Únie, sa v priebehu aktuálneho funkčného obdobia Európskeho parlamentu zvýšil, a to najmä v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Obyvatelia deviatich členských štátov EÚ ju dokonca považujú za najdôležitejšiu tému, ktorá by mala dominovať predvolebnej kampani - téma rezonuje najmä v Dánsku (56% respondentov), Fínsku (55% opýtaných) a Litve (53% respondentov).

Pri pohľade na budúcnosť by sa podľa občanov EÚ mala Únia zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (37% respondentov z celej EÚ), energetické otázky vrátane energetickej nezávislosti (30% opýtaných) a potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo (30% respondentov). U obyvateľov Slovenska dominuje potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo (41% opýtaných zo SR), nasleduje obrana a bezpečnosť (31% respondentov) a na treťom mieste je konkurencieschopnosť, hospodárstvo a priemysel (30% opýtaných).

Úloha EÚ vo svete

Úloha Európskej únie vo svete sa za posledné roky podľa štyroch z desiatich opýtaných z celej EÚ (40%) a 38% občanov SR stala dôležitejšou. Opačný názor zastáva 22% občanov celej EÚ a 24% obyvateľov Slovenska. Úloha EÚ vo svete sa podľa 35% obyvateľov Únie a 36% občanov SR nezmenila.

Obyvatelia 15 členských štátov EÚ sú presvedčení o posilnení úlohy EÚ vo svete za posledných pár rokov. Najviac opýtaných zastáva tento názor vo Švédsku (67%), Portugalsku (63%) a Dánsku (60%). Naopak, najvyšší podiel opýtaných, ktorí sú presvedčení, že počas ostatných rokov došlo k oslabeniu úlohy EÚ vo svete, majú v Slovinsku (32%) a Česku (30%).

Vplyv EÚ na každodenný život občanov

Takmer tri štvrtiny opýtaných z celej EÚ (73% - nárast o tri percentuálne body v porovnaní s prieskumom z jesene 2023) je presvedčených, že kroky EÚ majú vplyv na ich bežný život. Na Slovensku sa s týmto názorom stotožňuje až 85% respondentov (nárast o tri percentuálne body v porovnaní s jeseňou 2023). Veľký vplyv činnosti EÚ na svoj každodenný život pociťuje pätina (20%) respondentov z celej EÚ a necelá štvrtina (24%) opýtaných na Slovensku.

Prospech svojej krajiny z členstva v EÚ pociťujú takmer tri štvrtiny opýtaných v rámci EÚ (71%) a ešte viac respondentov na Slovensku (82%). Tieto výsledky sú pomerne stabilné v porovnaní s prieskumom z jesene 2023.

Kompletný prehľad výsledkov prieskumu Eurobarometer je v aglickom jazyku k dispozícii tu.