Stovky ľudí v Trnave objavujú krásu vína a pivníc

Počas Dňa vínnych pivníc je sprístupnených viac ako tridsať pivníc a ďalších atraktívnych priestorov. Svoje vína v nich ponúka viac ako päťdesiat vinárov z Limbachu, Vinosadov, Modry, Horných Orešian, Skalice a ďalších vinohradníckych obcí. S degustačným pohárikom a vínnym pasom v ruke sa z pivnice do pivnice presúva približne 800 ľudí. Podujatie organizuje trnavský spolok priateľov vína Vincech v spolupráci s mestom Trnava. Centrum Trnavy je podpivničené prakticky celé. Tie najkrajšie pivnice sú však v jeho najstaršej časti v okolí Baziliky sv. Mikuláša. Pôvodne boli pred stáročiami využívané na skladovanie zásob, vrátane vína, v dvadsiatom storočí bola väčšina z nich zasypaná odpadom a nevyužívaná. Až po roku 1989 a reštitúciách sa staronoví majitelia postarali o ich vyčistenie a v niektorých prípadoch aj komerčné využívanie. Anton Rusnák z Kapitulskej ulice svoju pivnicu napríklad dával do poriadku tri roky a vyviezol z nej tristo veľkých kontajnerov odpadu.

Viaceré z dnes sprístupnených pivníc sú otvorené počas celého roka, pretože sú z nich reštaurácie, vinárne či pivárne. Niektoré sú ale sprístupnené len raz v roku, napríklad pivnica U prvého richtára na Halenárskej ulici, ktorá vďaka pôvodnému stavu dýcha stredovekom.

Okrem Dňa vínnych pivníc sa v Trnave každoročne konajú aj ďalšie vinárske podujatia, napríklad Požehnanie mladých vín začiatkom nového roka a výstava vín Vino Tirnavia. Pripomínajú vinársku tradíciu v meste, ktorá siaha až do 13. storočia. Trnava, prvé slobodné kráľovské mesto na Slovensku, patrila medzi najaktívnejších vývozcov vína vo vtedajšom Uhorsku a v mnohých domoch si mešťania budovali rozsiahle pivnice na uskladnenie vína. Trnavčania vlastnili v minulosti množstvo vinohradov v chotároch dnešnej Rače, Vajnôr, Svätého Jura, Pezinka, Modry a v ďalších dodnes vychytených vinohradníckych lokalitách. Trnava v 14. - 15. storočí patrila k najväčším hráčom v obchode s vínom. Do vinárskeho povedomia sa dostala aj v roku 1823, keď si dal trnavský obchodník s vínom Anton Valc postaviť sud, do ktorého sa zmestilo až 114-tisíc litrov vína. V tom čase to bol najväčší sud v Európe, pravdepodobne aj na svete. Sud za poplatok vystavoval aj v Budíne a Pešti.