MOSKVA - V pondelok vymenovaný veliteľ ozbrojených síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Igor Strelkov ohlásil "protiteroristickú operáciu". Vyzval všetkých ukrajinských vojakov v oblasti, aby prestúpili k tejto republike alebo región opustili. Informovala o tom v noci na dnes agentúra RIA Novosti.
18:11 - Barroso a Jaceňuk vyzvali Moskvu na dohodu o dodávkach plynu s Ukrajinou
redseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso aj premiér ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk dnes po spoločnom rokovaní v Bruseli ocenili dohodu, ktorá sa zrodila medzi zástupcami SR a Ukrajiny ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu. Obaja zároveň zdôraznili kľúčový význam nadchádzajúcich prezidentských volieb na Ukrajine pre budúcnosť tohto štátu. Ukrajinský premiér poďakoval Barrosovi za jeho iniciatívu zorganizovať v Bruseli spoločné zasadnutie ukrajinskej vlády a Európskej komisie a vyjadril pevné odhodlanie, že Ukrajina očakávania EÚ nesklame a prikročí k realizácii nevyhnutných reforiem. Aj Barroso aj Jaceňuk hovorili o potrebe zaistenia väčšej energetickej sebestačnosti a energetickej bezpečnosti pre Ukrajinu, v tomto kontexte v spoločnom stanovisku ocenili podpis memoranda o porozumení medzi slovenskou spoločnosťou Eustream a jej ukrajinským partnerom Ukrtransgaz o reverznom toku plynu cez Slovensko na ukrajinské územie. Barroso v tejto súvislosti pred novinármi uviedol, že ak chce Rusko aj naďalej zostať hodnoverným dodávateľom plynu, nesmie hrať mocenské hry s energetickými tokmi. Jaceňuk dodal, že Rusko nesmie využívať energetické suroviny ako strategickú zbraň "so silou atómovej bomby". V tejto súvislosti pripomenul, že pokračujú snahy o dosiahnutie dohody s Moskvou. Ruská spoločnosť Gazprom žiada 485 USD za 1000 m3 plynu, kým ukrajinská strana sa odvoláva na predošlú dohodu, podľa ktorej má platiť iba 268,5 USD za 1000 m3 plynu.
18:05 - Rusko môže pozastaviť dodávky raketových motorov do USA
V reakcii na americké sankcie môže Moskva pozastaviť dodávky raketových motorov RD-180 a NK-33 do USA, oznámil dnes ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin. Motory RD-180 montujú Američania do nosných rakiet Atlas 5, ktoré vynášajú do vesmíru aj zariadenia vojenskej povahy, píše agentúra RIA Novosti. "Budeme vychádzať z reality. Nemôžeme pokračovať v dodávkach motorov RD-180, ak ich nebudú USA vyžívať na civilné účely. Taktiež nemôžeme pokračovať v bežnej údržbe už dodaných motorov na území USA," konštatoval Rogozin.
Aj šéf ruskej Federálnej vesmírnej agentúry Oleg Ostapenko uviedol, že oba raketové motory budú dodávať do Spojených štátov len v tom prípade, ak ich tam nebudú využívať na vynášanie vojenských zariadení do vesmíru. Podľa agentúry Reuters Rogozin taktiež povedal, že Rusko nevyhovie žiadosti USA a neumožní im využívať Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) po roku 2020.
17:34 - Ukrajinská vláda zasadala s EK, miliardová pôžička je už realitou
Členovia ukrajinskej vlády na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom dnes v Bruseli zasadali spolu s predstaviteľmi Európskej komisie (EK). Obe strany podpísali dohody o poskytnutí miliardovej makrofinančnej pôžičky, ktorej cieľom je stabilizácia finančných zdrojov a hospodárstva Ukrajiny. Predseda EK José Manuel Barroso a premiér Jaceňuk tiež spečatili svojimi podpismi kontrakt o budovaní štátnych inštitúcií, konsolidácii verejnej správy a sociálno-ekonomickom rozvoji Ukrajiny v hodnote 355 miliónov eur. Kontrakt bude doplnený ďalším 10-miliónovým programom na rozvoj občianskej spoločnosti. Prvá splátka vo výške 250 miliónov eur z tejto sumy by mala byť zaslaná v najbližších dňoch.Predmetom diskusii bolo aj to, ako bude EÚ realizovať bezprecedentný balík pomoci pre Ukrajinu vo výške minimálne 11 miliárd eur, o ktorom informoval predseda EK 5. marca tohto roku. Hovorca eurokomisára pre rozšírenie a susedskú politiku Štefana Füleho Peter Stano v rozhovore pre TASR vyzdvihol skutočnosť, že dnešné zasadnutie v Bruseli bolo historicky prvým stretnutím exekutívy EÚ s členmi vlády partnerskej krajiny.
17:32 - Separatisti zabili pri Kramatorsku šesť ukrajinských vojakov
Šesť ukrajinských vojakov dnes zahynulo a osem utrpelo zranenia pri útoku proruských separatistov neďaleko mesta Kramatorsk na východe krajiny. Informovalo o tom ministerstvo obrany v Kyjeve. Podľa agentúry UNIAN "teroristi" zaútočili na výsadkárov granátometmi a inými strelnými zbraňami na okraji dediny Okťabrske ležiacej 20 kilometrov od mesta Kramatorsk. Viac ako 30 útočníkov dorazilo v predstihu a ukryli sa v kroví pozdĺž rieky. Prvá strela z granátometu zasiahla motor jedného z obrnených transportérov, ktorý sa priblížil k mostu, následne došlo k explózii. Podľa agentúry Reuters dvaja vojaci zahynuli pri útoku na transportér, ďalší štyria v nasledujúcej prestrelke.
16:23 - Rusko požaduje od Ukrajiny 1,66 miliardy USD za júnové dodávky plynu
Gazprom požaduje od Ukrajiny, aby vopred zaplatila za júnové dodávky plynu 1,66 miliardy USD (1,21 miliardy eur). Ruský štátom kontrolovaný koncern tiež vyhlásil, že v ukrajinských zásobníkoch je len polovica plynu potrebná na to, aby sa zabezpečili bezproblémové dodávky počas zimy. Informovala o tom agentúra Reuters. Gazprom uviedol, že júnový účet za plyn vychádza z toho, že Ukrajina bude počas mesiaca odoberať kontraktom stanovený objem 114 miliónov kubických metrov (m3) plynu denne. To znamená 3,4 miliardy m3 plynu za celý jún. "Ak zoberieme do úvahy dni pracovného pokoja, Naftogaz by mal zaplatiť tento účet do 2. júna a od 3. júna bude spoločnosť dostávať len plyn, za ktorý zaplatila," uviedol hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov.
16:02 - Berkut v Kyjeve do demonštrantov nestrieľal, ukázalo vyšetrovanie
Špeciálne ukrajinské jednotky Berkut nestrieľali od demonštrantov počas februárových tragických udalostí v centre Kyjeva. K tomuto záveru dospel parlamentný vyšetrovací výbor po preskúmaní nábojníc a projektilov, ktoré použili ostreľovači, informovala dnes agentúra ITAR-TASS. Šéf vyšetrovacieho výboru Hennadij Moskaľ uviedol, že do demonštrantov mohli strieľať ľudia, ktorí sa vymkli spod kontroly verejných organizácií. Nekonkretizoval, ktoré organizácie mal na mysli. Poznamenal však, že "prvý výstrel smeroval do policajtov". "Hocikto mohol preniknúť do radov protestného hnutia pod zámienkou boja proti úradom," konštatoval Moskaľ na tlačovej konferencii. Podľa jeho názoru sa nedá vylúčiť ani teória, že vydávajúc sa za aktivistov strieľali príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra alebo ich stúpenci. Doposiaľ sa nikto neprihlásil k zabitiu vyše 100 demonštrantov a príslušníkov bezpečnostných síl. Viac ako polovica z nich prišla o život 20. februára na Námestí nezávislosti a ulici Institutskaja.
15: 42 - Nemecký minister zahraničia prišiel sprostredkovať dialóg
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v utorok pricestoval na Ukrajinu, aby pomohol nadviazať rokovania medzi ukrajinskou vládou a jej protivníkmi v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré po víkendových referendách vyhlásili nezávislosť od Kyjeva. Dialóg je súčasťou krízového plánu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej sprostredkovateľské úsilie podporuje ako jeden z jej členov i Rusko. Steinmeier po rannom prílete do Kyjeva vyjadril nádej, že sa podarí docieliť rýchle prepustenie rukojemníkov zadržiavaných separatistami ako aj uvoľnenie obsadených vládnych budov. Vyzdvihol taktiež dôležitosť prezidentských volieb na Ukrajine naplánovaných na 25. mája.
13:58 - Porošenko chce predčasné parlamentné voľby i referendum v Donbase
Kandidát na funkciu ukrajinského prezidenta Petro Porošenko považuje za optimálne východisko zo súčasnej krízy vo svojej krajine predčasné parlamentné voľby. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na tlačovú službu kandidáta. "Jediným východiskom z krízy sú (predčasné) voľby, keď národ deleguje právomoci svojim zástupcom v parlamente," deklaroval Porošenko. Dodal, že je za hlasovanie podľa otvorených kandidátnych listín, "pretože to v prvom rade otvára možnosti pre nové mená v politike a v druhom rade jasne demonštruje zodpovednosť tej-ktorej politickej sily". Oznámil, že bude pracovať na tom, aby parlament prijal príslušný zákon. Porošenko dnes podľa agentúry Ukrinform vyhlásil, že po prezidentských voľbách by sa v Donbase na východe Ukrajiny malo konať "zákonné a civilizované referendum o otázkach, ktoré znepokojujú obyvateľstvo tejto časti krajiny".
Nedeľňajšie referendá o nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti označil za "dymovú clonu, ktorá má zakryť iné zámery: je to scenár pre návrat klanu (zosadeného prezidenta Viktora) Janukovyča do Donbasu". Ale "to neprejde", zdôraznil Porošenko a vyslovil podozrenie, že činnosť domobrany - "teroristov a separatistov" - na juhu a východe Ukrajiny, kde čelia protiteroristickej operácii vládnych síl, financuje Janukovyč a jeho okolie.
Porošenko súčasne vyjadril ľútosť, že obyvatelia Donbasu vnímajú Janukovyčovo zosadenie ako svoju osobnú porážku. "Nie je to tak - Donbas tým získal... v krajine nebude korupcia... urobíme zmeny v ústave, ktoré povedú k decentralizácii moci," ubezpečil Porošenko. Dodal, že regióny dostanú veľký podiel právomocí, a to vrátane kultúrnej a jazykovej politiky. "A bude to nový prezident, kto hneď po predložení návrhu novej ústavy príde o tom diskutovať do Donbasu," vyhlásil.
13:40 - O Ukrajine poslanci diskutovať nebudú
Poslanci nebudú diskutovať o tom, ako je Slovensko pripravené na možný konflikt na Ukrajine, v akom stave je zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ochrana majetku občanov v prihraničných oblastiach. Pri schvaľovaní programu 35. schôdze Národnej rady SR to navrhoval poslanec za KDH Martin Fronc, správu o stave pripravenosti mal podľa neho do parlamentu predložiť premiér Robert Fico. Vládny Smer-SD jeho návrh zamietol. Predseda parlamentu Pavol Paška zároveň nedal hlasovať o návrhu nezaradeného poslanca Radoslava Procházku, ktorý chcel osobitný bod schôdze - diskusiu o Národnom pláne ochrany v súvislosti s možnou občianskou vojnou na Ukrajine. Podľa Pašku nebolo o čom hlasovať, keďže Procházka nepredložil žiadne uznesenie, nežiadal od nikoho vypracovanie akéhokoľvek materiálu a nešlo ani o zákon.
13:33 - Najnovšie sankcie EÚ len prehĺbia krízu na Ukrajine
Najnovšie sankcie Európskej únie voči proruským ukrajinským separatistom podľa Moskvy neprispievajú k riešeniu súčasnej krízy na Ukrajine. Podľa Kremľa budú mať práve opačný účinok. "Nielenže neprispejú k riešeniu, ale prehĺbia rozdiely a ohrozia hľadanie spoločnej cesty k riešeniu krízovej situácie na Ukrajine," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom stanovisku bez bližšieho spresnenia.
13:28 - Martonyi: Najdôležitejším záujmom Maďarska je, aby na Ukrajine nebola vojna
Najdôležitejším záujmom Maďarska je, aby na Ukrajine nebola vojna, vyhlásil dnes v Budapešti na schôdzke zahraničného parlamentného výboru maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi.
"Naším záujmom je, aby nevznikol ozbrojený konflikt vo vnútri krajiny, prípadne medzi dvoma krajinami, ktorý by vážne ohrozoval bezpečnosť regiónu a Maďarska," cituje agentúra MTI z jeho vyjadrenia. Šéf diplomacie ďalej povedal, že situácia je aj v súčasnosti neistá, existuje však šanca, že sa začne proces zmiernenia napätia. "Kľúčovou otázkou bude priebeh voľby prezidenta 25. mája. Dôležité je, aby ich legitimita nebola spochybnená," zdôraznil Martonyi.
13:06 - Ukrajina by mala ešte do volieb diskutovať o štátotvornom usporiadaní
Rusko dnes vyhlásilo, že Ukrajina by mala usporiadať diskusie o štátotvornom usporiadaní a právach regiónov čo najskôr, najlepšie ešte pred predčasnými prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. mája. Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vo svojom vyhlásení upozornilo, že najnovšie sankcie uvalené na ukrajinských a ruských verejných činiteľov zo strany EÚ bránia úsiliu o urovnanie krízy na Ukrajine. Súčasne ruské MZV vyzvalo Západ, nech presvedčí Kyjev, aby zvolal rokovanie o budúcom štátotvornom usporiadaní do 25. mája, keď sa na Ukrajine uskutočnia predčasné prezidentské voľby. Vo vyhlásení ruského MZV sa uvádza, že neochota súčasného ukrajinského vedenia viesť reálny dialóg s predstaviteľmi regiónov, predovšetkým z juhovýchodu územia štátu, je "vážnou prekážkou na ceste k deeskalácii a občianskemu porozumeniu na Ukrajine". Výsledky referend o nezávislosti, ktoré sa minulú nedeľu konali v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, by podľa Moskvy mali byť pre kyjevskú vládu jasným signálom o hĺbke krízy na Ukrajine, uvádza sa vo vyhlásení ruského MZV. Ako pripomína agentúra Reuters, moskovský Kremeľ síce prestal s neskrývanou podporou nezávislosti východoukrajinských regiónov, ale ruský rezort diplomacie dnes zdôraznil, že výsledky týchto referend dokazujú potrebu rokovaní medzi prozápadnou vládou a separatistami z východu Ukrajiny.
11:47 - Na ruských a ukrajinských činiteľov uvalila po EÚ ďalšie sankcie aj Kanada
Kanada uvalila v noci nadnes sankcie voči ďalším šiestim ukrajinským a šiestim ruským verejným činiteľom a pridala k nim aj ekonomické reštrikcie.
Ako spresnila tlačová služba kanadskej vlády, sankcie boli uvalené na osoby, ktoré nesú politickú zodpovednosť za krízu na Ukrajine.
V zozname je náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, podpredsedovia ruskej Štátnej dumy Sergej Neverov a Ľudmila Švecovová, samozvaný gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti German Prokopiv, lídri tzv. Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin a Denis Pušilin, jeden z lídrov hnutia Ľudového odporu Donbasu Sergej Cyplakov, líder ruských separatistov na východe Ukrajiny Igor Strelkov a ďalší, informovala agentúra Interfax. Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov nové kroky kanadskej diplomacie v súvislosti s vývojom krízy na Ukrajine odmietol komentovať.
Kanada svojím rozhodnutím nasledovala Európsku úniu, ktorá v pondelok oznámila uvalenie sankcií na dve spoločnosti z Krymu a 13 jednotlivcov. Sankcie podľa nej obsahujú zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie majetku.
Rusko kritizovalo Európsku úniu za toto rozšírenie sankcií a vyzvalo Brusel, aby rešpektoval výsledky referend na východe Ukrajiny tým, že podporí dialóg medzi Kyjevom a nepokojnými regiónmi.
Po nedeľňajších referendách o štatúte regiónov vyhlásili "Luhanská ľudová republika" a "Donecká ľudová republika" nezávislosť. Donecká navyše požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie svojho územia k Ruskej federácii. Kremeľ sa k tejto žiadosti zatiaľ nevyjadril.
11:45 - Šéf nemeckej diplomacie chce na Ukrajine sprostredkovať dialóg Kyjeva s regiónmi
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier dnes v Kyjeve vyhlásil, že Nemecko podporuje úsilie na začatie dialógu medzi ústrednou vládou v Kyjeve a jej odporcami v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Steinmeier dnes na kyjevskom letisku Boryspol krátko rokoval s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom. Po schôdzke avizoval, že Nemecko je pripravené poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc - nad rámec pomoci vyčlenenej EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Okrem toho vyjadril nádej v rýchle prepustenie zadržiavaných rukojemníkov a ukončenie blokády vládnych budov. Počas rokovaní zdôraznil aj význam predčasných prezidentských volieb, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia 25. mája.
Cieľom Steinmeierovej návštevy na Ukrajine je začiatok implementácie tzv. cestovnej mapy, ktorú ako plán na riešenie politickej krízy na Ukrajine vypracovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Rusko, ktoré je tiež jej členom, túto iniciatívu na sprostredkovanie v konflikte uvítalo, okrem iného aj pre to, že od začiatku krízy na Ukrajine nalieha, aby sa začali rokovania medzi kyjevskou vládou a regiónmi na východe krajiny, kde má väčšinu po rusky hovoriace obyvateľstvo.
V dvoch oblastiach v tejto časti Ukrajiny - Luhanskej a Doneckej - sa cez víkend uskutočnili referendá o ich nezávislosti. Túto myšlienku podľa organizátorov plebiscitu podporilo okolo 90 percent obyvateľstva. Kyjevská vláda tento výsledok neuznáva, podobne ako aj západné štáty. Rusko deklarovalo, že vôľu východoukrajinských voličov rešpektuje, ale zatiaľ sa nevyjadrilo k žiadosti tzv. Doneckej ľudovej republiky, aby zvážilo pripojenie tejto oblasti k Rusku.
Podľa agentúry AP tento postoj môže svedčiť o tom, že Rusko uprednostňuje politické, a nie vojenské riešenie svojho najzávažnejšieho sporu so Západom od konca druhej svetovej vojny.
Plán OBSE v pondelok predstavil jej úradujúci predseda, švajčiarsky diplomat Didier Burkhalter. Plán počíta s ukončením násilností a so začatím rokovaní o amnestii, decentralizácii a štatúte ruštiny.
Burkhalter uviedol, že tzv. cestovná mapa ráta aj s rýchlym zorganizovaním rokovaní za okrúhlym stolom, a to na najvyššej úrovni - za účasti vplyvných politikov a zástupcov centrálnej vlády a regiónov. Informoval tiež, že Ukrajina akceptovala návrh na vymenovanie nemeckého diplomata Wolfganga Ischingera za "moderátora" rokovaní o začatí dialógu.
Ukrajinský premiér Jaceňuk v súvislosti s týmito diplomatickými snahami v pondelok uviedol, že jeho vláda chce viesť s východom krajiny dialóg, bližšie podrobnosti však neuviedol.
Upokojenie situácie na Ukrajine a jej zjednotenie pod novým vedením kyjevská vláda očakáva od blížiacich sa predčasných prezidentských volieb. Agentúra AP však upozorňuje, že v mnohých regiónoch sa voľby zrejme neuskutočnia - zámer neusporiadať ich avizovala tzv. Luhanská ľudová republika -, čo by mohlo krízu na Ukrajine ešte viac vyostriť.
09:59 - Rusko v júni zastaví dodávky plynu Ukrajine, ak Kyjev nezaplatí vopred
Rusko v pondelok (12. 5.) zopakovalo, že zastaví dodávky plynu Ukrajine, ak Kyjev dopredu nezaplatí za júnové dodávky. Moskva dodala, že ďalšie rokovania o dodávkach plynu tiež budú závisieť od zaplatenia. Informovala o tom agentúra Reuters. Viac sa dočítate TU!
09:55 - Donecká a Luhanská ľudová republika začali rokovať o zjednotení
Ľudové republiky Donecká a Luhanská, ktoré sa na základe výsledkov nedeľňajšieho referenda vyhlásili za samostatné štáty, začali rokovať o zjednotení. Informovala o tom tlačová služba vlády tzv. Doneckej ľudovej republiky.
Iniciatíva zjednotenia oboch celkov sa objavila v pondelok, krátko po oznámení výsledkov referend, v ktorých sa väčšina obyvateľstva vyslovila za ich samostatnosť. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov však s odvolaním sa na údaje ministerstva vnútra a odborníkov na hlasovací proces povedal, že svoje právo využila len necelá tretina zaregistrovaných voličov Doneckej a Luhanskej oblasti.
09:12 - Doneck a Luhansk vyhlásili samostatnosť,chcú patriť k Rusku
Proruskí separatisti v ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili v pondelok nezávislosť potom, čo sa za ňu v referende vyslovila veľká väčšina obyvateľstva. V Doneckom regióne, ktorý už požiadal o pričlenenie k Rusku, hlasovalo za suverenitu 89 percent občanov, v Luhanskej oblasti ich počet dosiahol až 96 percent. Ukrajina aj medzinárodné spoločenstvo označili referendá za protiústavné a porušujúce medzinárodné právo, Moskva sa vyjadrila, že ich výsledky bude rešpektovať. Rusko sa zatiaľ nevyjadrilo k žiadosti o anexiu Doneckej oblasti, vyzvalo však na rokovania ukrajinských predstaviteľov s proruskými separatistami sprostredkované Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predstavitelia Luhanskej oblasti oznámili, že región bude bojkotovať nadchádzajúce prezidentské voľby, ktoré sa majú konať 25. mája.
"Donecká ľudová republika je odteraz zvrchovaný štát," vyhlásil vysoký predstaviteľ separatistického vedenia Denis Pušilin. Moskvu požiadal, aby "na základe vôle ľudu a v záujme obnovenia historickej spravodlivosti zvážila začlenenie tohto regiónu do Ruskej federácie. "Občania Donecka boli vždy súčasťou ruského sveta," zdôraznil. Zvrchovanosť vyhlásila aj takzvaná Luhanská ľudová republika, ktorá už zvažuje, že vypíše referendum o pripojení k Rusku.
09:11 - Česi nechcú vojakov NATO na svojom území, tvrdí minister
Česká republika nepodporuje prítomnosť zahraničných vojakov na svojom území. Uviedol to český minister obrany Martin Stropnický v reakcii na úvahy NATO o trvalej vojenskej prítomnosti v členských štátoch v súvislosti s krízou na Ukrajine. Stropnický vo vyjadreniach pre agentúru Reuters zverejnených v pondelok poukázal na to, že ľudia majú ešte stále "v živej pamäti" okupáciu vojsk Sovietskeho zväzu z roku 1968. Český minister zároveň obvinil Rusko, že v Českej republike i po celej Európe vedie vo veci Ukrajiny "dezinformačnú kampaň".
09:10 - Krym: Sankcie EÚ nebudú mať výrazný dopad
Európske sankcie proti krymským spoločnostiam a jednotlivcom pre ruskú anexiu nebudú mať na Krym výrazný dopad. Uviedol to vicepremiér polostrova Rustam Temirgalijev. Ministri zahraničia Európskej únie rozšírili v pondelok sankcie proti Rusku pre podporu proruských separatistov na Ukrajine, pričom pridali na zoznam potrestaných dve krymské spoločnosti a 13 osôb. Únia už pre anexiu Krymu Moskvou zmrazila účty a zakázala vstup 48 Rusom a Ukrajincom, tentoraz však ide o prvý prípad, keď 28-členný blok trestal aj spoločnosti. "Európska únia by mala opätovne prehodnotiť svoj postoj k sankciám," uviedol v tejto súvislosti Temirgalijev, ktorého opatrenia 28-členného bloku rovnako zasiahli. Vicepremiér zároveň obvinil európskych politikov z "dvojitých štandardov". "Demokraticky a nenásilne sme zorganizovali referendum a Rusko nás prijalo. Prečo proti nám zavádzajú sankcie?" pýtal sa v odkaze na ľudové hlasovanie zo 16. marca.
Rusko anektovalo Krym 21. marca, Západ ako aj vláda v Kyjeve však samovoľne zorganizované referendum považujú za ilegálne.
09:08 - Premiér Jaceňuk príde do Bruselu za vedením EÚ
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk spolu s členmi jeho vlády v utorok príde do bruselského sídla EÚ, kde by sa mal stretnúť s predstaviteľmi výkonného orgánu bloku vrátane predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa. Jaceňuk príde do Bruselu po takmer dvoch mesiacoch. V marci tu podpísal hlavné prvky dlho odkladanej asociačnej dohody, ktorej odmietnutie bolo jedným z dôvodom vypuknutia násilných protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. V utorok by malo prísť k ďalším podpisom vzájomných dohôd. Podstatnejšie časti týkajúce sa voľného obchodu by sa však mali podpísať až po májových prezidentských voľbách. EÚ chce však Kyjevu pomôcť aj ekonomicky v podobe úverov v celkovej hodnote 11 miliárd eur.
EÚ spolu s USA dúfa, že prezidentské voľby na Ukrajine naplánované na koniec mája ukončia nepokoje na východe Ukrajiny. Problémy s voľbami má však susedné Rusko, ktorého vláda navrhuje ukončenie ozbrojených operácii proti proruským povstalcom v pohraničných regiónoch. Hlasovaniu by podľa Moskvy mala predchádzať aj debata o novej podobe ústavy. Moskva totiž navrhuje federalizáciu krajiny v záujme väčších právomoci pre regióny s etnickými Rusmi. Ich predstavitelia po nedeľňajších referendách v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili nezávislosť od vlády v Kyjeve.
08:16 - Van Rompuy v Kyjeve odmietol legitímnosť referend na východe Ukrajiny
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý dnes pricestoval na pracovnú návštevu do Kyjeva, uviedol, že Európska únia považuje za nezákonné referendá, ktoré sa uskutočnili v nedeľu vo východných oblastiach Ukrajiny. Van Rompuy v ukrajinskej metropole po stretnutí s premiérom Arsenijom Jaceňukom dodal, že EÚ je pripravená na ďalšie sankcie proti Rusku, ak nedôjde k zmierneniu situácie na Ukrajine. Jeho slová nasledovali len niekoľko hodín po tom, ako ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ v Bruseli rozhodli o už štvrtom kole cielených sankcií vo forme zákazu udeľovania víz a zmrazenia majetku na území únie.
08:14 - Diplomati EÚ odsúdili návštevy politikov podporujúce separatizmus
Rada EÚ pre zahraničnú politiku dnes odsúdila návštevy a vyhlásenia politických predstaviteľov podporujúce separatizmus. Vyhlásenie prijali na žiadosť Rumunska po minulototýždňovej návšteve ruského vicepremiéra Dmitrij Rogozin v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko. Informovala o tom agentúra Agerpress na základe rozhovoru so šéfom rumunskej diplomacie Titusom Corlateanom. Rumunský minister v Bruseli predstavil podľa neho neprijateľnú situáciu, ktorú spôsobila "provokatívna" Rogozinova cesta do Podnesterska i jeho vyhlásenia a hrozby namierené voči Moldavskej republike a Rumunsku. V tejto súvislosti požiadal ostatné členské štáty o pomoc a solidaritu. "Na môj návrh Rada prijala príslušný text ..., ktorý v podstate odsudzuje vyhlásenia a návštevy vyšších politických predstaviteľov zamerané na podporou nezákonných prejavov separatizmu, prehlbujúce napätie tak na Ukrajine, ako aj v ďalších krajinách tohto regiónu, vrátane Moldavska," povedal Corlatean.
08:13 - Rusko kritizovalo Európsku úniu za ďalšie sankcie
Rusko dnes kritizovalo Európsku úniu za rozšírenie sankcií voči Moskve v súvislosti s krízou na Ukrajine. Vyzvalo Brusel, aby rešpektoval výsledky referend na východe Ukrajiny tým, že podporí dialóg medzi Kyjevom a nepokojnými regiónmi. "Pokračovaním v mylnej protiruskej sankčnej logike Európska únia podkopáva dôveru v seba ako partnera a vytvára pochybnosti o svojom nároku na objektívnu úlohu v rámci podpory vyriešenia vnútorného konfliktu na Ukrajine," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí.
Európska únia dnes oznámila uvalenie sankcií na dve spoločnosti z Krymu a 13 jednotlivcov, uviedla britská stanica BBC. Sankcie podľa nej obsahujú zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie majetku.
08:12 - USA neuznávajú výsledky referend na východe Ukrajiny
Spojené štáty neuznávajú výsledky "ilegálnych" referend o nezávislosti, ktoré sa v nedeľu konali na východe Ukrajiny, oznámil dnes Washington. "Výsledky neuznávame," konštatoval hovorca Bieleho domu Jay Carney. Spojené štáty podľa neho považujú referendá za jasný pokus o rozdelenie krajiny a vytvorenie chaosu. "Sme sklamaní tým, že ruská vláda nevyužila svoj vplyv, aby zabránila konaniu referend," citovala Carneyho agentúra Reuters.
08:10 - OBSE sa musí na Ukrajine viac angažovať, zhodli sa jej šéf a Putin
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) by mala robiť viac v rámci podpory dialógu medzi dočasnou ukrajinskou vládou a separatistami na východe krajiny. Zhodli sa na tom šéf OBSE Didier Burkhalter a ruský prezident Vladimir Putin, informoval dnes Kremeľ.
V telefonickom rozhovore Burkhalter a Putin poukázali na "dôležitosť zintenzívnenia úsilia OBSE s cieľom vyriešiť krízovú situáciu a zorganizovať priamy dialóg medzi úradmi v Kyjeve a zástupcami juhovýchodných oblastí Ukrajiny", citovala Kremeľ agentúra Reuters.
06:52 - Samozvaný starosta Slovjanska si želá prítomnosť ruských vojakov
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) by mala robiť viac v rámci podpory dialógu medzi dočasnou ukrajinskou vládou a separatistami na východe krajiny. Zhodli sa na tom šéf OBSE Didier Burkhalter a ruský prezident Vladimir Putin, informoval dnes Kremeľ.
V telefonickom rozhovore Burkhalter a Putin poukázali na "dôležitosť zintenzívnenia úsilia OBSE s cieľom vyriešiť krízovú situáciu a zorganizovať priamy dialóg medzi úradmi v Kyjeve a zástupcami juhovýchodných oblastí Ukrajiny", citovala Kremeľ agentúra Reuters.
06:50 - Veliteľ doneckej republiky ohlásil operáciu proti prokyjevským silám
V pondelok vymenovaný veliteľ ozbrojených síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Igor Strelkov ohlásil "protiteroristickú operáciu". Vyzval všetkých ukrajinských vojakov v oblasti, aby prestúpili k tejto republike alebo región opustili. Informovala o tom v noci na dnes agentúra RIA Novosti.
"Všetci vojaci a dôstojníci vojska, jednotiek ministerstva vnútra, SBU (Ukrajinskej bezpečnostnej služby) a ďalších ozbrojených štruktúr Ukrajiny sa od tohto okamihu nachádzajú na území DĽR protiprávne. Musia do 48 hodín buď zložiť prísahu vernosti DĽR alebo územie DĽR opustiť," uvádza sa v rozkaze Strelkova. Výnimkou sú "násilníci neonacistických skupín - Národnej gardy, Pravého sektora a Práporu Ľaško", ktorých majú v rámci "protiteroristickej operácie" zatknúť.
V ukrajinskej Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti organizovali proruskí aktivisti v nedeľu referendá, v ktorých sa podľa ich "ústredných volebných komisií" väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť "Doneckej ľudovej republiky" a "Luhanskej ľudovej republiky". DĽR následne požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Rusku.
19:06 - Nezávislosť vyhlásila aj Luhanská ľudová republika
Luhanská ľudová republika, ktorej obyvatelia sa v nedeľňajšom referende vyjadrili za štátnu suverenitu, vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny, oznámil dnes miestny "ľudový gubernátor" Valerij Bolotov. "Vybrali sme sa vlastnou cestou nezávislosti od ľubovôle a krvavého diktátu kyjevskej junty, fašizmu a nacionalizmu, cestou slobody, cestou víťazstva zákona," citovala Bolotova agentúra RIA Novosti. Organizátori referenda v Luhanskej oblasti tvrdia, že za nezávislosť hlasovalo okolo 96 percent voličov, píše agentúra AP. Oznámenie o nezávislosti prišlo krátko po tom, čo susedná, takzvaná Donecká ľudová republika, kde sa tiež v nedeľu konalo referendum, vyhlásila nezávislosť. Navyše požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii. Kremeľ sa k žiadosti zatiaľ nevyjadril.
18:58 - Lajčák: EÚ nemá pochopenie pre extrémistov, drámu v Odese treba vyšetriť
Európska únia bude trvať na vyšetrení tragických udalostí z Odesy a dôrazne odsudzuje extrémistov z oboch strán konfliktu, ktorý prebieha na Ukrajine. Informoval o tom dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení rokovania Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Bruseli. Minister zahraničných vecí SR na otázku TASR ako sa Rada ministrov postavila voči násilnostiam v Odese, kde 2. mája pri masových potýčkach a požiari zomrelo vyše 40 ľudí, uviedol, že EÚ vyslala dnes jasný signál. "Je to jasný záver. Okrem toho, že sme všetci zdesení tým, že k takejto udalosti došlo, trváme na dôslednom vyšetrení tejto udalosti, aj podobných udalostí v minulosti a samozrejme na potrestaní vinníkov," povedal Lajčák.
Dodal, že predstavitelia EÚ nemajú žiadne pochopenie pre extrémistov na jednej i na druhej strane. V záveroch rokovania Rady ministrov je aj zmienka o tom, že je dôležité, aby únia mala objektívne informácie o tom, čo sa skutočne deje. "Tie informácie, ktoré prichádzajú z Kyjeva a z Moskvy sú vlastne protichodné," skonštatoval Lajčák.
18:29 - Rusko opäť hrozí zastavením dodávok plynu na Ukrajinu
Ruský štátny plynárenský podnik Gazprom zopakoval svoju hrozbu, že zastaví dodávky Ukrajine v prípade, ak za ne nezaplatí vopred. V pondelok o tom informovali ruské tlačové agentúry. Výkonný riaditeľ Alexej Miller uviedol, že ukrajinský energetický podnik Naftogaz dostane účet za jún v utorok, ktorý musí uhradiť do 2. júna. "Ak Ukrajina nezaplatí za júnové dodávky, Gazprom bude do 3. júna informovať ukrajinskú stranu, aké množstvo plynu dodá v súvislosti s uhradenými platbami," citovala Millera tlačová agentúra Itar-Tass. Ako dodal, v prípade žiadnych úhrad sa bude množstvo dodaného plynu rovnať nule.
17:22 - Lajčák: EÚ podporuje misiu OBSE na Ukrajine a neuzná sporné referendá
Európska únia nechce prekročiť druhú fázu sankcií voči Rusku a naplno podporuje úsilie Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) a iniciatívy jej predsedu na zmiernenie situácie na Ukrajine. Uviedol to dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení rokovania Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Bruseli. Lajčák uviedol, že Rada ministrov so záujmom vypočula správu Didiera Burkhaltera o štvorbodovom pláne pre Ukrajinu, o jeho rokovaniach v Moskve a ďalších aktivitách, ktoré by pod dohľadom OBSE mali viesť k deeskalácii napätia na Ukrajine. "Diskusia ukázala veľkú mieru podpory EÚ pre tento plán a pre úlohu, ktorú zohráva OBSE," vysvetlil Lajčák. Zdôraznil pritom, že v organizácii majú zastúpenie EÚ, Rusko aj USA a že OBSE má priamo v teréne svojich pozorovateľov a podrobne mapuje tamojšiu situáciu. Podľa Lajčáka by bolo veľmi dobré, keby OBSE uspela vo svojich plánoch, ktoré sú zamerané na nadviazanie politického procesu, deeskaláciu napätia, vnútroukrajinský dialóg a vytváranie podmienok pre slobodné a hodnoverné prezidentské voľby naplánované na 25. mája. Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že ministri sa zhodli na rozšírení menného zoznamu sankcií o 13 ďalších osôb a dve firmy a zdôraznil, že stále ide iba o druhú fázu reštriktívnych opatrení.
17:10 - Donecká ľudová republika žiada o pripojenie k Rusku
Donecká ľudová republika požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii, oznámil dnes spolupredseda vlády tejto samozvanej republiky Denis Pušilin. "Na základe vôle ľudu a obnovenia historickej spravodlivosti žiadame Ruskú federáciu, aby zvážila pripojenie Doneckej ľudovej republiky k Ruskej federácii," vyhlásil Pušilin. "Donecký ľud bol vždy súčasťou ruského sveta. Pre nás je história Ruska našou históriu," citovala Pušilina agentúra Reuters.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies