KYJEV - Protiteroristická operácia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny pokračuje. Vo vysielaní spravodajskej televíznej stanice 5 kanal to dnes uviedol hovorca ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Dmytraškovskyj.
18:33 - Hollande pozval prezidenta Ukrajiny na oslavy vylodenia
Francúzsky prezident Francois Hollande v stredu pozval novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, aby sa zúčastnil na 70. výročí vylodenia spojencov v Normandii 6. júna. Informovala o tom jeho kancelária. Pokiaľ by Porošenko pozvanie prijal, pravdepodobne by sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý bude rovnako v tento deň na ceremónii medzi svetovými lídrami. Očakáva sa aj účasť amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý v utorok telefonicky zablahoželal Porošenkovi k víťazstvu vo voľbách. Obaja lídri sa dohodli, že v konverzácii budú pokračovať počas návštevy Obamu v Európe na budúci týždeň.
18:20 - Predstaviteľ OBSE pre Ukrajinu je za ďalšiu mierovú konferenciu v Ženeve
Splnomocnenec Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre ukrajinskú krízu, nemecký diplomat Wolfgang Ischinger, chce iniciovať ďalšiu mierovú konferenciu v švajčiarskej Ženeve, na ktorej by sa všetky znepriatelené strany konfliktu stretli za rokovacím stolom. Práve spoza neho by mal odštartovať proces zmierenia, ktorý by umožnil aj dohodu s Moskvou.
Ischinger to uviedol dnes vo vysielaní nemeckej televíznej spoločnosti Deutsche Welle TV. Nemecký diplomat vlastných slov požaduje od ruskej vlády, aby dala jasnejšie najavo, že rešpektuje výsledky prezidentských volieb na Ukrajine a neposkytovala tak žiadnu podporu proruským separatistom na východe Ukrajiny. Iba v takom prípade bude mať novozvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko šancu dostať pod kontrolu aj oblasti na východe krajiny, vyplynulo z Ischingerových slov.
17:46 - Pri Donecku zadržali ďalší tím pozorovateľov, má medzi nimi byť aj Slovák
Neidentifikovaní ozbrojenci zadržali na Ukrajine skupinu 11 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Medzi zadržanými je aj jeden občan Slovenskej republiky. Informoval o tom dnes Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
"Podľa dostupných informácií mali skupinu pozorovateľov zadržať doteraz neidentifikované ozbrojené osoby cca 35 km od mesta Doneck," informoval rezort diplomacie. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák rozhodol o bezodkladnom zvolaní Krízového štábu MZVaEZ SR a o prípade osobne informoval predsedu vlády Roberta Fica.
"Krízový štáb v súčinnosti so Stálou misiou SR pri OBSE vo Viedni a veľvyslanectvom SR na Ukrajine preveruje možnosti spojenia so zadržanými osobami," informoval tlačový odbor. Ministerstvo sa tiež obrátilo na členské štáty OBSE a ďalších relevantných partnerov so žiadosťou o pomoc a súčinnosť pri prepustení zadržaných volebných pozorovateľov. MZVaEZ SR vyzýva ozbrojencov, ktorí zadržali skupinu pozorovateľov OBSE, na ich bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie.
16:12 - Podľa Lavrova hrozí Ukrajine bratovražedná vojna
Ukrajinský ľud je "v podstate tlačený do priepasti bratovražednej vojny," povedal dnes podľa agentúry Interfax ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Lavrov zároveň zopakoval výzvy Ruska na ukončenie vojenskej operácie ukrajinských vládnych síl, zameranej proti proruským separatistom na východe Ukrajiny i výzvy na dialóg, citovala agentúra Reuters.
"Západ sa pokúsil využiť Ukrajinu nie ako spojovací článok s územím Európy, ale ako rozhranie," poznamenal šéf ruskej diplomacie na recepcii organizovanej ministerstvom zahraničných vecí, ktorej sa zúčastnil aj moskovský patriarcha Kiril.
"Tých, ktorí takúto politiku obhajovali, to veľmi netrápilo," uviedol ďalej Lavrov a dodal, že voľby na Ukrajine by mali znamenať ukončenie násilia a začiatok dialógu.
Zastavenie krviprelievania na juhovýchode Ukrajiny označil Lavrov už v utorok za najdôležitejšiu úlohu, ktorá stojí pred kyjevským vedením po tom, ako si Ukrajinci v nedeľu zvolili nového prezidenta.
15:53 - Počítačová firma Luxoft zvažuje odsun 500 programátorov z Ruska a Ukrajiny
Počítačová firma Luxoft Holding, ktorá je popredným dodávateľom služieb a softvéru, sa chystá presunúť 500 zamestnancov z Ruska a Ukrajiny do zahraničia. Dôvodom je stúpajúce politické napätie v regióne. Luxoft má klientov v strednej a východnej Európe, v Severnej Amerike a v Ázii a zamestnáva približne 7500 ľudí. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Presun zamestnancov je súčasťou novej stratégie firmy, ktorá chce svoju pracovnú silu rozložiť tak, aby mala v každom z regiónov, kde pôsobí, asi tak 20 % zamestnancov. Uviedol to generálny riaditeľ Luxoftu Dmitrij Losčinin.
Klienti v USA a v Európe vyzvali firmu, aby zredukovala svoje operácie na Ukrajine a v Rusku. Obávajú sa vývoja v regióne aj prípadných ďalších sankcií, ktoré môže uvaliť Západ na Rusko za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Luxoftu sa darí expandovať na západné trhy vďaka relatívne lacným a vysokokvalifikovaným programátorom z Ukrajiny a Ruska, ktorí poskytujú služby významným západným firmám, napríklad nemeckej Deutsche Bank, banke UBS či automobilke Ford Motor. Hodnota akcií Luxoftu však prudko klesla po vypuknutí demonštrácií na Ukrajine vo februári tohto roka a po následnom zvrhnutí dovtedajšieho ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
15:51 - Ukrajina bude 7. júna za plyn dlhovať 5,2 mld. USD
V prípade, že z Ukrajiny nepríde žiadna platba, bude 7. júna dlhovať Rusku za dodávky plynu 5,2 mld. USD. Vyhlásil to v stredu šéf spoločnosti Gazprom Alexej Miller. Podľa Gazpromu Ukrajina v súčasnosti dlhuje za plyn viac než 3,5 mld. USD. Ruská firma pohrozila, že prestane na Ukrajinu posielať plyn, ak Ukrajina nezaplatí za júnové dodávky vopred. Ukrajina by mala za plyn zaplatiť do 2. júna.
Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger tento týždeň uviedol, že Ukrajina by mala zaplatiť 2 mld. USD do štvrtka a ďalších 500 mil. USD do 7. júna. Podľa jeho slov Ukrajina predbežne súhlasila s tým, že splatí časť sumy, ktorú dlhuje Rusku za dodávky plynu.
15:23 - Čečenský prezident poprel, že poslal vojakov na Ukrajinu
Čečenský prezident Ramzan Kadyrov v stredu odmietol medializované správy o účasti čečenských militantov na nepokojoch na východe Ukrajiny. Podľa jeho slov sú "ukrajinské informácie o invázii čečenských síl v Donecku nepravdivé". Dodal zároveň, že nemôže garantovať, že tam nie je žiadny Čečenec na základe svojho osobného rozhodnutia. Ako uviedol spojenec vlády v Moskve, "dve tretiny z troch miliónov Čečencov žijú mimo Čečenskej republiky, nemôžeme preto vedieť, ani by sme to vedieť nemali, ktorí tam idú". Čečensko ako súčasť Ruskej federácie navyše podľa neho nemá ozbrojené sily.
15:06 - Aktivisti sa nechystajú odísť z Majdanu ani po prezidentských voľbách
Aj po ukrajinských prezidentských voľbách chcú aktivisti rozpustiť svoj protestný tábor na Námestí nezávislosti v Kyjeve, známom ako Majdan, len za určitých podmienok, informovala dnes agentúra DPA.
"Majdan sa nerozchádza, pokým nebudú splnené naše požiadavky," zdôraznili rôzne protestné skupiny vo vyhlásení. Avizovali však odstránenie barikád mimo námestia. Organizácie, medzi nimi militantné skupiny, žiadajú okrem iného potrestanie osôb zodpovedných za smrť približne 100 demonštrantov vo februári, ako aj prepustenie skorumpovaných štátnych úradníkov. Potrebný je podľa nich aj nový vládny systém.
Demonštranti sú na Námestí nezávislosti so stanmi a barikádami už niekoľko mesiacov. Obsadenie námestia sa začalo koncom novembra ako protest proti politike medzičasom zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. V utorok sa pravdepodobný víťaz volieb primátora Kyjeva Vitalij Kličko pokúsil aktivistov na námestí presvedčiť, aby z neho odišli. Po nedeľňajších voľbách vyzval, aby sa mesto vrátilo k pokojnému životu.
14:06 - Poľského katolíckeho kňaza prepustili na slobodu
Poľského katolíckeho kňaza, ktorého uniesli vo východoukrajinskom Donecku, prepustili na slobodu. Podľa agentúry AP to dnes oznámilo poľské ministerstvo zahraničných vecí.
Poľské médiá informovali, že kňaz Pawel Witek bol nezvestný od utorka poludnia, keď sa neobjavil na modlitbách v Donecku. Minister zahraničných vecí Radek Sikorski uviedol, že poľský generálny konzul v Donecku Jakub Wolasiewicz podnikal "kroky na dosiahnutie prepustenia poľského občana". Hovorca rezortu poľskej diplomacie Marcin Wojciechowski vzápätí oznámil, že "unesený kňaz" je "voľný, v bezpečí a v poriadku" v starostlivosti poľských diplomatov.
Poľská tlačová agentúra PAP citovala poľského biskupa pôsobiaceho na Ukrajine Jana Sobila, podľa ktorého Witeka zadržiavali v budove tajnej služby, ktorá je pod kontrolou separatistov. Poľské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo svojim občanom, aby necestovali na východ Ukrajiny, kde prebiehajú boje medzi vládnymi silami a proruskými separatistami, píše AP.
13:59 - Porošenko: Skutočná protiteroristická operácia sa len teraz začína
Ukrajinská vláda plánuje ešte zintenzívniť operáciu proti proruským separatistom na východe krajiny. Novozvolený prezident Petro Porošenko v rozhovore pre nemecký denník Bild v stredu vyhlásil, že skutočná protiteroristická operácia na východe sa len teraz začína. Vyjadril sa tak deň potom, čo sa ukrajinským jednotkám po ťažkých bojoch podarilo opätovne získať kontrolu nad medzinárodným letiskom v Donecku, ktorého terminál obsadili proruskí ozbrojenci. Porošenko sa podľa vlastných slov stále chce stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Rusko však zároveň obvinil zo zodpovednosti za násilie na východe Ukrajiny. "Ruským cieľom je destabilizovať Ukrajinu, aby sme potom akceptovali všetko, čo Moskva chce," vyhlásil nový ukrajinský prezident a dodal, že Putin so svojím priamym vplyvom na túto oblasť by mohol boje zastaviť.
Porošenko povedal, že sa mieni obrátiť na Spojené štáty so žiadosťou o poskytnutie vojenského vybavenia a výcviku. Nový ukrajinský líder telefonoval v utorok s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý ho uistil o pokračujúcej podpore Spojených štátov. Obaja lídri sa majú stretnúť na budúci týždeň počas osláv 70. výročia vylodenia spojeneckých síl v Normandii počas druhej svetovej vojny.
13:45 - V Donecku bolo znova počuť streľbu, demonštrácia baníkov podporila DĽR
Vo východoukrajinskom Donecku dnes znova padali výstrely. Situácia v meste, nad ktorým krúžili vojenské lietadlá, bola napätá, informovali podľa agentúry DPA miestne internetové portály.
Starosta Alexander Lukjančenko odporučil obyvateľom miliónového mesta, aby z bezpečnostných dôvodov zostali doma a vyhýbali sa oknám a balkónom.
Dopoludnia sa v Donecku zhromaždilo približne 1000 baníkov z regiónu, aby podporili proruských separatistov a ich samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), informovala agentúra Reuters. Demonštranti žiadali, aby vláda v Kyjeve stiahla z oblasti svoje sily, ktoré v utorok spustili veľkú ofenzívu s desiatkami obetí v radoch ozbrojených vzbúrencov.
"Kyjev nám už nevládne," vyhlásil líder separatistov Denis Pušilin pred baníkmi, ktorých priviezli autobusmi z celého Donbasu. Išlo prevažne o členov najväčších ukrajinských baníckych odborov, úzko spojených so Stranou regiónov, ktorú kedysi viedol zosadený prezident Viktor Janukovyč, uviedol Reuters. Niektoré nezávislé odborové organizácie baníkov sa od zhromaždenia dištancovali.
13:20 - V Donecku je nezvestný poľský katolícky kňaz
Poľsko vyvíja diplomatické úsilie v záujme dosiahnuť prepustenie poľského katolíckeho kňaza, ktorý je nezvestný vo východoukrajinskom Donecku. Podľa agentúry AP to dnes potvrdil poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski.
Poľské médiá informovali, že kňaz Pawel Witek je nezvestný od utorka poludnia, keď sa neobjavil na modlitbách v Donecku. Sikorski dnes dodal, že poľský generálny konzul v Donecku Jakub Wolasiewicz "podniká kroky na dosiahnutie prepustenia poľského občana". Poľská tlačová agentúra PAP citovala poľského biskupa pôsobiaceho na Ukrajine Jana Sobila, podľa ktorého Witeka zadržiavali v budove tajnej služby, ktorá je pod kontrolou separatistov.
Ďalšie podrobnosti Sikorski neuviedol, zdôraznil však, že konzul pracuje doslova pod paľbou v čase, keď sa ukrajinské jednotky v Donecku konfrontujú s proruskými separatistami, píše AP.
Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski
13:05 - Pozorovateľov OBSE pravdepodobne opäť zajali
Pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pôsobiacich na východe Ukrajiny pravdepodobne zajali separatisti. Myslí si to vláda v Dánsku, ktorá má medzi nimi svojho občana, a podozrenia z tohto scenára naznačil aj Kyjev. Bol by to už druhý prípad, keď členov OBSE zajali militanti bojujúci proti ukrajinskej armáde. "Môžem potvrdiť, že dánsky občan vyslaný v rámci OBSE bol podľa našich informácií spolu s ďalšími tromi ľuďmi zajatý ozbrojenými separatistami na Ukrajine," uviedol v utorok večer dánsky minister pre obchod a rozvoj Mogens Jensen. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí takisto "všetko nasvedčuje tomu", že členovia OBSE boli zajatí. Okrem dánskeho pozorovateľa má byť medzi zajatými aj zástupca Estónska, Švajčiarska a Turecka.
12:45 - Vyjednávač OBSE nevylučuje stiahnutie pozorovateľov
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) by mohla po najnovšom zmiznutí svojich pozorovateľov na východe Ukrajiny prerušiť tamojšiu misiu, ak by vyhodnotila situáciu ako príliš nebezpečnú. Nemecký diplomat Wolfgang Ischinger slúžiaci ako vyjednávač OBSE v ukrajinských krízových rokovaniach to povedal v stredajšom programe stanice ZDF, z ktorého cituje portál rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Deň po "strate kontaktu" so štvorčlennou skupinou pozorovateľov podľa neho stále nie sú žiadne náznaky, kde by sa mohli nachádzať. "Podľa všetkého, čo sa dá tušiť, sú v rukách jednej zo separatistických skupín," povedal Ischinger. "Ak je bezpečnostná situácia taká, že sa treba obávať o zdravie a životy spolupracovníkov, potom sa obávam, že ich treba naozaj stiahnuť," vyjadril sa diplomat.
12:19 - Ruské akcie a mena prehlbujú straty
Ruský akciový trh aj rubeľ v stredu prehĺbili straty z predchádzajúceho dňa. Index MICEX denominovaný v ruskej mene o 9:15 SELČ strácal 0,4 % a index RTS, kde sa hodnota akcií odvodzuje od amerického dolára, oslaboval o 0,7 %. V pondelok sa moskovské indexy dostali najvyššie od februára, keď ich podporila správa, že oficiálnym víťazom prezidentských volieb sa už v prvom kole stal presvedčivo miliardár Petro Porošenko.
Obavy z pokračujúceho konfliktu na Ukrajine však pretrvávajú a v reakcii na ozbrojené zrážky, ktoré si na východe krajiny vyžiadali desiatky životov, indexy vymazali 3 až 4 %. Rusko a Ukrajina sa navyše sporia o ceny plynu a Moskva hrozí, že budúci mesiac stopne Ukrajine dodávky, ak za ne Kyjev nezaplatí vopred do 3. júna. Rubeľ voči doláru v stredu ráno strácal 0,24 % a obchodoval sa na úrovni 34,48 RUB/USD. Voči euru rubeľ klesol o 0,19 % na 47 RUB/EUR.
Ruské aktíva sú v posledných mesiacoch pod silným tlakom pre obavy, že eskalácia konfliktu na Ukrajine vyprovokuje západ k prísnejším sankciám, čo by malo ďalšie negatívne dopady na tamojšiu ekonomiku.
11:52 - Porošenko: Na východe Ukrajiny panuje vojnový stav!
Novozvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že na východe Ukrajiny panuje "vojnový stav". Operácia proti ozbrojeným vzbúrencom bude preto pokračovať a ukončí ich aktivity.
"Ukončíme túto hrôzu. Proti našej krajine je vedená skutočná vojna," povedal Porošenko pre dnešné vydanie nemeckého denníka Bild. V rozhovore zdôraznil, že sám žiadne nariadenia nedáva, pretože zatiaľ nenastúpil do funkcie. Je však v úzkom kontakte s vládou.
"Môžem vám povedať, že protiteroristická operácia sa konečne skutočne začala," vyhlásil. Za svoju prvoradú úlohu považuje záchranu Ukrajiny: "Na východe sa nachádzame vo vojnovom stave, Krym obsadilo Rusko a panuje veľká nestabilita. Musíme reagovať."
Jedným z cieľov operácie vládnych jednotiek na východe je podľa Porošenka zadržanie lídrov separatistov a ich postavenie pred súd. "Jasné je však tiež to, že keď ťažko vyzbrojení bojovníci strieľajú na našich vojakov, potom sa musí naša armáda brániť," dodal.
11:50 - Putin bude o Ukrajine diskutovať s Hollandom
Ruský prezident Vladimir Putin bude o ukrajinskej kríze rokovať 5. júna v Paríži so svojím francúzskym náprotivkom Françoisom Hollandom, oznámil v stredu Kremeľ. Rokovania sa uskutočnia v prezidentskom Elyzejskom paláci v predvečer stého výročia prvej svetovej vojny. Bude to Putinove prvé stretnutie s hlavou štátu či vlády z veľkej západoeurópskej krajiny od pripojeniu Krymu k Rusku. "V predvečer 5. júna budú rokovať prezidenti dvoch krajín o zásadných medzinárodných a bilaterálnych otázkach vrátane ukrajinskej krízy," povedal poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.
11:49 - Separatisti v Donecku vyhlásili zákaz nočného vychádzania
Vo východoukrajinskom Donecku, kde v utorok prebiehali ostré boje medzi armádou a proruskými separatistami, vyhlásili zákaz nočného vychádzania. V stredu o tom s odvolaním sa na zástupcov odštiepeneckej Doneckej ľudovej republiky informujú ruské médiá. "Od 20. hodiny bude zastavená verejná doprava, až kým sa situácia neznormalizuje. Zákaz nočného vychádzania potrvá od 22.00 do 6. hodiny ráno," cituje tlačová agentúra TASS zo stanoviska separatistov. Ako dodáva, dôvodom je "ohrozenie životov" obyvateľov mesta.
07:59 - Ekonomickú časť prístupovej dohody s EÚ by mohli podpísať už 27. júna
Už o mesiac, 27. júna, môže na summite Európskej únie (EÚ) v Bruseli dôjsť k podpísaniu ekonomickej časti asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Tento termín dnes ako možný uviedla litovská prezidentka Dalia Grybauskaite.
Ešte skôr hovoril o tomto termíne český eurokomisár Štefan Füle, ktorého portfóliom je rozširovanie únie. Informácie priniesol internetový server segodnya.ua, ako aj tlačová agentúra UNIAN.
Podľa rovnakých zdrojov sa zastúpenie EÚ v Kyjeve, ale aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso či zodpovedná eurokomisárka Cecilia Malmströmová s uznaním vyslovili o splnení podmienok prvej fázy liberalizácie vízového režimu Ukrajiny a EÚ.
Ukrajina podľa všetkého naplnila predpoklady pre prechod do druhej fázy príprav liberalizácie, aj keď ani samotný Barroso nezabudol popri symbolickom význame tejto skutočnosti pripomenúť, že na krajinu, jej predstaviteľov i občanov čaká ešte mnoho práce.
07:57 - Fico: Stanovisko Európskej rady zachováva rozumný prístup k sankciám voči Rusku
Stanovisko Európskej rady k Ukrajine, ktorá sa zišla v utorok v Bruseli na neformálnom stretnutí, zachováva podľa slovenského premiéra Roberta Fica rozumný prístup k možným ekonomickým sankciám voči Rusku. Konštatoval to na tlačovej konferencii po ukončení rokovania lídrov EÚ.
Priblížil, že možnosť udelenia tretej fázy sankcií zo strany únie stále existuje, ale momentálne nie je žiadny motív na ich zavedenie. "Musela by byť znovu prekročená nejaká červená línia," upozornil s tým, že nedeľňajšie prezidentské voľby sa za takéto prekročenie nedajú považovať.
"Rešpektuje ich celý svet vrátane Ruskej federácie," dodal s tým, že články stanoviska, ktoré hovoria o možných sankciách, sú veľmi realistické. "Sú postavené tak, že to zodpovedá aj našim národným záujmom. Akékoľvek tvrdé ekonomické sankcie voči Rusku by výrazným spôsobom poškodili slovenskú ekonomiku," zopakoval.
Lídri EÚ privítali v utorok prezidentské voľby na Ukrajine a vyzvali Rusko, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby zastavilo boje na východe Ukrajiny. Od Moskvy očakávajú spoluprácu s ukrajinským "novozvoleným a legitímnym prezidentom" Petrom Porošenkom. Podľa nich by Ruská federácia mala využiť svoj vplyv na ozbrojených separatistov a deeskalovať situáciu na východe Ukrajiny.
Lídri EÚ sa zároveň zaviazali, že budú naďalej pomáhať Ukrajine, pričom sa tešia na "úzku spoluprácu" s Porošenkom. Vyhlásili však, že Kyjev musí urobiť viac v boji proti korupcii, reforme súdnictva a polície, ako aj v zlepšení podnikateľského prostredia.
07:55 - Kyjev vyzval Moskvu, aby uplatnila svoj vplyv v záujme prepustenia pozorovateľov
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes Moskvu, aby uplatnila svoj vplyv v záujme prepustenia členov monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), zadržiavaných v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny členmi proruských formácií.
Podľa vyhlásenia, ktorého obsah priblížila tlačová agentúra UNIAN, rezort súčasne vyjadril hlboké znepokojenie nad prerušením spojenia s jednou zo skupín misie. Podľa ukrajinského ministerstva štyroch pozorovateľov zadržiavajú členovia jednej zo skupín, ktoré vykonávajú nezákonnú činnosť v tomto regióne Ukrajiny s podporou Ruskej federácie.
Kyjev preto apeluje na ruskú stranu, aby sa u svojich stúpencov zasadila za neodkladné prepustenie zadržiavaných osôb. Na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí si dnes radca ruskej ambasády v Kyjeve Andrej Vorobiev prevzal nótu, týkajúcu sa ďalšieho prekročenia rusko-ukrajinskej štátnej hranice skupinou ozbrojencov počas uplynulej noci. Kyjev vyjadril v dokumente dôrazný protest voči nečinnosti ruských štátnych orgánov, vrátane príslušníkov Pohraničnej stráže.
Nezvestnú štvoricu pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa informácíí dánskeho ministra obchodu a rozvoja Mogensa Jensena zadržiavajú ruskí separatisti.
OBSE dnes oznámila, že stratila kontakt s jedným zo svojich pozorovateľských tímov pri Donecku na východe Ukrajiny, kde prebiehajú boje medzi vládnymi silami a proruskými militantmi. Štvorčlenný medzinárodný tím bol v pondelok večer na rutinnej obchôdzke východne od Donecka, keď došlo ku strate kontaktu.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dnes konštatoval, že parlament v Kyjeve neratifikoval memorandum medzi Ukrajinou a OBSE, ktoré zaručuje imunitu členom jej misie.
"Preto, keď sa členovia misie OBSE stratia, neexistujú žiadne právne dôvody žiadať o naliehavé opatrenia na ich nájdenie a zaistenie ich bezpečnosti," citovala ruského ministra zahraničných vecí agentúra ITAR-TASS.
06:34 - Ukrajinská armáda pokračuje v operácii proti teroristom v Donecku
Protiteroristická operácia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny pokračuje. Vo vysielaní spravodajskej televíznej stanice 5 kanal to dnes uviedol hovorca ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Dmytraškovskyj.
Podľa jeho slov, ktoré cituje internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda, pracujú aktuálne na letisku v Donecku vyšetrovatelia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) a prokurátori. Už v krátkom čase by mal byť známy presný údaj o počte teroristov, zlikvidovaných v priestore doneckého letiska.
V súčasnosti sa prijímajú opatrenia na posilnenie ochrany štátnej ukrajinsko-ruskej hranice tak, aby ruskí diverzanti, teroristi nemohli prenikať na ukrajinské územie, dodal Dmytraškovskyj.
Hovorca vyjadril nádej, že v krátkom čase budú všetky otázky týkajúce sa materiálno-technického zabezpečenia ozbrojených síl riešiť štát a rezort obrany, aj keď už teraz sa situácia v oblasti zabezpečenia vojakov výrazne zlepšila.
02:57 - EÚ vyzvala Rusko, aby pomohlo ukončiť boje na východe Ukrajiny
Lídri Európskej únie v utorok privítali prezidentské voľby na Ukrajine a vyzvali Rusko, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, a zastavilo boje na východe Ukrajiny. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP.
Lídri 28 členských štátov EÚ na stretnutí v Bruseli uviedli, že od Ruska očakávajú spoluprácu s ukrajinským "novozvoleným a legitímnym prezidentom" Petrom Porošenkom, víťazom nedeľných volieb.
Hlavy štátov a vlád EÚ vo vyhlásení napísali, že Moskva by mala "využiť svoj vplyv na ozbrojených separatistov a deeskalovať situáciu na východe Ukrajiny". Európski lídri vyhlásili, že Rusko by malo v prvom rade zabrániť tomu, aby sa separatisti a zbrane dostávali cez ruskú hranicu na Ukrajinu. Lídri EÚ takisto uviedli, že ruskí vojaci by sa mali naďalej sťahovať z oblastí v blízkosti Ukrajiny, kde podľa slov NATO majú nátlakovú úlohu.
"Chceme povzbudiť Ruskú federáciu, aby vstúpila do úprimného a otvoreného dialógu" s kyjevskou vládou, dodali lídri únie vo vyhlásení.
EÚ a Rusko majú spory kvôli Ukrajine už celé mesiace. Bývalý riadne zvolený ukrajinský prezident totiž odmietol podpísať pripravovanú asociačnú dohodu s EÚ a namiesto toho sa viac priklonil k Rusku, čo vyvolalo obrovské protesty obyvateľstva. Situácia vyústila do jeho úteku z úradu a bola aj začiatkom jednostranného pripojenia Krymu k Rusku.
Lídri EÚ sa na utorkovom summite v Bruseli zaviazali, že budú naďalej pomáhať Ukrajine, a uviedli tiež, že sa už tešia na "úzku spoluprácu" s Porošenkom. Takisto však vyhlásili, že Ukrajina musí urobiť viac v boji proti korupcii, reforme súdnictva a polície, ako aj v zlepšení podnikateľského prostredia.
Európska únia v rámci podpory Ukrajiny už vyplatila prvú časť makrofinančnej pomoci v celkovej hodnote 1,61 miliardy eur. Navyše, výkonná moc EÚ, Európska komisia, v utorok odporučila vykonať ďalší krok smerom k umožneniu bezvízového cestovania pre ukrajinských občanov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies