Situácia na Ukrajine: Donecká ľudová republika žiada o pripojenie k Rusku

19:06 -  Nezávislosť vyhlásila aj Luhanská ľudová republika

Luhanská ľudová republika, ktorej obyvatelia sa v nedeľňajšom referende vyjadrili za štátnu suverenitu, vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny, oznámil dnes miestny "ľudový gubernátor" Valerij Bolotov. "Vybrali sme sa vlastnou cestou nezávislosti od ľubovôle a krvavého diktátu kyjevskej junty, fašizmu a nacionalizmu, cestou slobody, cestou víťazstva zákona," citovala Bolotova agentúra RIA Novosti. Organizátori referenda v Luhanskej oblasti tvrdia, že za nezávislosť hlasovalo okolo 96 percent voličov, píše agentúra AP. Oznámenie o nezávislosti prišlo krátko po tom, čo susedná, takzvaná Donecká ľudová republika, kde sa tiež v nedeľu konalo referendum, vyhlásila nezávislosť. Navyše požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii. Kremeľ sa k žiadosti zatiaľ nevyjadril.

 

18:58 - Lajčák: EÚ nemá pochopenie pre extrémistov, drámu v Odese treba vyšetriť

Európska únia bude trvať na vyšetrení tragických udalostí z Odesy a dôrazne odsudzuje extrémistov z oboch strán konfliktu, ktorý prebieha na Ukrajine. Informoval o tom dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení rokovania Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Bruseli. Minister zahraničných vecí SR na otázku TASR ako sa Rada ministrov postavila voči násilnostiam v Odese, kde 2. mája pri masových potýčkach a požiari zomrelo vyše 40 ľudí, uviedol, že EÚ vyslala dnes jasný signál. "Je to jasný záver. Okrem toho, že sme všetci zdesení tým, že k takejto udalosti došlo, trváme na dôslednom vyšetrení tejto udalosti, aj podobných udalostí v minulosti a samozrejme na potrestaní vinníkov," povedal Lajčák.
      

Dodal, že predstavitelia EÚ nemajú žiadne pochopenie pre extrémistov na jednej i na druhej strane. V záveroch rokovania Rady ministrov je aj zmienka o tom, že je dôležité, aby únia mala objektívne informácie o tom, čo sa skutočne deje. "​Tie informácie, ktoré prichádzajú z Kyjeva a z Moskvy sú vlastne protichodné," skonštatoval Lajčák.

 

 

18:29 - Rusko opäť hrozí zastavením dodávok plynu na Ukrajinu

Ruský štátny plynárenský podnik Gazprom zopakoval svoju hrozbu, že zastaví dodávky Ukrajine v prípade, ak za ne nezaplatí vopred. V pondelok o tom informovali ruské tlačové agentúry. Výkonný riaditeľ Alexej Miller uviedol, že ukrajinský energetický podnik Naftogaz dostane účet za jún v utorok, ktorý musí uhradiť do 2. júna. "Ak Ukrajina nezaplatí za júnové dodávky, Gazprom bude do 3. júna informovať ukrajinskú stranu, aké množstvo plynu dodá v súvislosti s uhradenými platbami," citovala Millera tlačová agentúra Itar-Tass. Ako dodal, v prípade žiadnych úhrad sa bude množstvo dodaného plynu rovnať nule. 

 

17:22 - Lajčák: EÚ podporuje misiu OBSE na Ukrajine a neuzná sporné referendá

Európska únia nechce prekročiť druhú fázu sankcií voči Rusku a naplno podporuje úsilie Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) a iniciatívy jej predsedu na zmiernenie situácie na Ukrajine. Uviedol to dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení rokovania Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Bruseli. Lajčák uviedol, že Rada ministrov so záujmom vypočula správu Didiera Burkhaltera o štvorbodovom pláne pre Ukrajinu, o jeho rokovaniach v Moskve a ďalších aktivitách, ktoré by pod dohľadom OBSE mali viesť k deeskalácii napätia na Ukrajine. "Diskusia ukázala veľkú mieru podpory EÚ pre tento plán a pre úlohu, ktorú zohráva OBSE," vysvetlil Lajčák. Zdôraznil pritom, že v organizácii majú zastúpenie EÚ, Rusko aj USA a že OBSE má priamo v teréne svojich pozorovateľov a podrobne mapuje tamojšiu situáciu. Podľa Lajčáka by bolo veľmi dobré, keby OBSE uspela vo svojich plánoch, ktoré sú zamerané na nadviazanie politického procesu, deeskaláciu napätia, vnútroukrajinský dialóg a vytváranie podmienok pre slobodné a hodnoverné prezidentské voľby naplánované na 25. mája. Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že ministri sa zhodli na rozšírení menného zoznamu sankcií o 13 ďalších osôb a dve firmy a zdôraznil, že stále ide iba o druhú fázu reštriktívnych opatrení. 

 

17:10 - Donecká ľudová republika žiada o pripojenie k Rusku

Donecká ľudová republika požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii, oznámil dnes spolupredseda vlády tejto samozvanej republiky Denis Pušilin. "Na základe vôle ľudu a obnovenia historickej spravodlivosti žiadame Ruskú federáciu, aby zvážila pripojenie Doneckej ľudovej republiky k Ruskej federácii," vyhlásil Pušilin. "Donecký ľud bol vždy súčasťou ruského sveta. Pre nás je história Ruska našou históriu," citovala Pušilina agentúra Reuters.

 

16:52 - V Doneckej oblasti počítali obete, strana regiónov hovorí o vojnových zločinoch

Takmer 50 ľudí zahynulo a 245 utrpelo strelné zranenia v Doneckej oblasti na juhovýchode Ukrajiny od marcového vypuknutia zrážok medzi stúpencami federalizácie a provládnymi silami, informovala dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestnu administratívu."V Doneckej oblasti zahynulo 49 ľudí od začiatku masívnych zrážok v regióne vrátane 'protiteroristickej operácie'," uviedla administratíva.
      

Násilné zrážky vypukli v Donecku 13. marca. Predchádzalo im obdobie protestov proti prevratu v Kyjeve. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes obvinil režim v Kyjeve z vyslania vojakov a pravicových radikálov do Doneckej a Luhanskej oblasti. Líder parlamentnej frakcie ukrajinskej Strany regiónov Oleksandr Jefremov dnes oznámil, že sa chcú obrátiť na medzinárodné súdy so žiadosťou o stíhanie páchateľov zločinov, ku ktorým došlo počas vládnej operácie na východe krajiny.
      

"Prebiehajúce vojenské operácie v Slovjansku, Kramatorsku a Mariupole, ktoré sa zhoršili v Krasnoarmijsku, viedli ku smrti civilistov a môžu byť kvalifikované iba ako vojnové zločiny. Preto naša frakcia skúma možnosť a vyhradzuje si právo požiadať medzinárodné súdy, aby doviedli páchateľov pred spravodlivosť za zločiny proti civilistom na Ukrajine," povedal Jefremov na schôdzke parlamentných strán.

 

 

16:40 -  Líder separatistov nevylučuje pripojenie sa východu k Rusku

Jeden z lídrov separatistov na východe Ukrajiny, šéf volebnej komisie Roman Ljagin považuje pripojenie sa Doneckej a Luhanskej oblasti k Rusku za správny ďalší krok po úspešných referendách o nezávislosti týchto regiónov. Za ich nezávislosť sa v nedeľu vyslovilo okolo 90 percent obyvateľov, pričom konečné výsledky majú byť známe neskôr poobede. "Pričlenenie k Rusku je pravdepodobne ten správny krok," povedal Ljagin novinárom v Donecku. Ďalší vysoký predstaviteľ separatistického vedenia Denis Pušilin podľa najnovších správ požiadal Moskvu o pričlenenie Doneckej oblasti k Ruskej federácii.

 

Predstaviteľ separatistického vedenia Denis Pušilin

 

16:00 - Rusko bude o plyne rokovať, len ak Kyjev uhradí dlh

Rusko bude pripravené na ďalšie rokovania s Ukrajinou o dodávkach zemného plynu iba vtedy, keď Kyjev uhradí svoj dlh Moskve za plyn. Povedal to v pondelok námestník ruského ministra energetiky Anatolij Janovskij. "Chceme, aby sa zmluvné záväzky splnili. S cieľom pokračovať v rokovaniach by sa mal uhradiť dlh," povedal Janovskij novinárom. Moskva tvrdí, že Kyjev jej za plyn dlhuje 3,51 mld. USD. Rusko pritom vyhlásilo, že od júna musí Ukrajina za dodávky plynu platiť vopred.

 

15:55 - Šéf volebnej komisie v Donecku hovorí o pripojení k Rusku

Pripojenie k Ruskej federácii po víkendovom referende o nezávislosti by bolo zrejme správnym krokom. Uviedol to dnes Roman Ľagin, predseda Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) takzvanej Doneckej ľudovej republiky, jeden z lídrov východoukrajinského separatistického frontu. Ako ďalej informovala agentúra Reuters, vodcovia separatistov potvrdili, že v nedeľňajšom plebiscite získali vyše 80-percentnú podporu. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov však referendá o nezávislosti tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky označil za frašku. Oznámil, že kyjevské vedenie ich výsledok neuzná. Rusko oficiálne neuznalo výsledky referend na východe Ukrajiny, obmedzilo sa iba na vyhlásenie, že Moskva "rešpektuje vyjadrenie miestneho obyvateľstva".Predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Didier Burkhalter obe hlasovania označil za provokáciu a vyhlásil, že ich výsledky by nemali byť medzinárodne uznané. Dodal, že práve takýmto provokatívnym krokom sa treba vyhýbať.

 

15:17 - Okrúhly stôl politikov a občianskych skupín bude v stredu

 Prvý okrúhly stôl ukrajinských politikov a občianskych združení s cieľom zmierniť súčasnú napätú situáciu sa uskutoční v stredu. V pondelok o tom informoval hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. Rokovanie sa podľa neho bude konať za účasti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). "Ukrajina potrebuje národný dialóg za účasti OBSE, počas ktorého sa prediskutujú otázky decentralizácie a ústavných reforiem," povedal Seibert, nešpecifikoval však, kto presne sa na stredajšej diskusii zúčastní. Medzinárodné spoločenstvo podľa neho považuje okrúhle stoly za dôležité na upokojenie a riešenie situácie po víkendových referendách v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde sa veľká väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť ich regiónu.

 

14:52 - Predseda OBSE: Rusko oficiálne neuznalo referendá na východe Ukrajiny

Rusko oficiálne neuznalo výsledky nedeľňajších referend na východe Ukrajiny, obmedzilo sa iba na vyhlásenie, že Moskva "rešpektuje vyjadrenie miestneho obyvateľstva". Uviedol to dnes v Bruseli úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), švajčiarsky minister zahraničných vecí Didier Burkhalter počas stretnutia s diplomatmi EÚ.

 

"Videli ste ruskú odpoveď dnes ráno: Rusko vyjadrilo rešpekt a nie uznanie referenda. Takže nemôžeme hovoriť o uznaní výsledkov, čo je dôležité," povedal Burkhalter pred novinármi po stretnutí s ministrami zahraničných vecí EÚ. Burkhalter dodal, že je presvedčený o vôli "viacerých strán" vrátane Moskvy zapojiť sa do politického dialógu a ukončiť tak konflikt na Ukrajine. Trval na tom, že je potrebné čo najrýchlejšie rozbehnúť rokovania v tejto súvislosti, nakoľko podľa jeho slov "hlavným problémom je čas".  "Nestrácajme čas," zdôraznil predseda OBSE v súvislosti s dianím na Ukrajine.
      

Burkhalter avizoval, že v priebehu tohto týždňa dôjde na Ukrajine k viacerým stretnutiam za okrúhlym stolom, ktoré budú zamerané na zníženie napätia v krajine. Podľa jeho slov pôjde o stretnutia zástupcov orgánov štátnej správy, ukrajinského parlamentu a tiež zástupcov regiónov. Burkhalter upozornil, že neočakáva, že za okrúhly stôl sa dostanú aj predstavitelia ozbrojených skupín vzdorujúcich vláde v Kyjeve, avšak dodal, že v oblasti východnej Ukrajiny musia mať "svoj hlas" v rámci národného dialógu, pričom Rusko potrebuje jasný náznak toho, že pôjde o inkluzívny dialóg, zahrňujúci všetky skupiny obyvateľstva. Vláda v Kyjeve podľa jeho slov prijala vplyvného nemeckého diplomata Wolfganga Ischingera za "moderátora" týchto stretnutí.   

 

14:29 - EÚ pridá na zoznam sankcií ďalších 13 osôb a dve firmy z Krymu

Európska únia rozšíri zoznam sankcií voči Ruskej federácii za jej účasť na prehlbovaní krízy na Ukrajine. Rozhodli o tom dnes ministri zahraničných vecí EÚ na pravidelnom mesačnom stretnutí v Bruseli. Prvé informácie, ktoré prenikli z prebiehajúceho zasadania Rady EÚ pre zahraničnú politiku, uvádzajú, že k doterajšiemu zoznamu sankcionovaných osôb pribudnú dve firmy z Krymu, na ktorý si už nárokuje Ruská federácia, a ďalších 13 ľudí.  Menný zoznam osôb a firiem pridaných na zoznam sankcií bude známy po ich uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Brusel doteraz prijal reštrikčné opatrenia v podobe zmrazenie aktív na území EÚ a zmrazenia víz pre 48 občanov Ruska a Ukrajiny.

 

13:28 - Janukovyč vyzýva "kyjevskú juntu", aby "zastavila na Ukrajine teror"

Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč adresoval dnes novému vedeniu v Kyjeve výzvu, aby "prestalo s terorom voči vlastnému národu". "Krvavá junta" má podľa neho na svedomí už viac ako 300 životov z radov civilistov. Janukovyč od ukrajinského vedenia žiadal, aby stiahlo svojich "žoldnierov" a jednotky z územia Luhanskej, Doneckej, Odeskej a ďalších oblastí, a zastavilo násilie a teror voči vlastnému obyvateľstvu. Zosadený prezident okrem toho vyhlásil, že na nedeľňajšie referendum o samostatnosti Luhanskej a Doneckej oblasti prišla "absolútna väčšina" občanov, ktorí "odovzdali svoje hlasy za akúkoľvek inú formu štátneho zriadenia, pretože trpezlivosť ukrajinského ľudu sa ocitla na hranici".  
      

Podľa agentúry RIA Novosti súčasné ukrajinské vedenie už "prešlo zlomový bod, odkiaľ už niet návratu". Zdôraznil, že "všade vôkol na Ukrajine vládne nenávisť, strach, zúfalstvo, volanie po pomste, neskrývaný banditizmus a fašizmus". Janukovyč vyhlásil, že táto situácia je dôsledkom "bezprecedentného ozbrojeného prevratu". Janukovyč žije od marca v Rusku, kam ušiel z obavy o svoj život. Napriek tomu, že ho ukrajinský parlament zbavil funkcie, považuje sa aj naďalej za prezidenta Ukrajiny.

 

 

13:15 - Luhanská ľudová republika chce požiadať OSN o uznanie, pripúšťa pripojenie k RF

Samozvaná Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny chce požiadať OSN, aby uznala jej nezávislosť. Informovala o tom ruská tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na hovorcu "armády juhovýchodu" Vasilija Nikitina. "Pripravujeme výzvu (adresovanú) OSN a medzinárodnému spoločenstvu na uznanie (Luhanskej ľudovej republiky)," spresnil Nikitin. Predstavitelia Luhanskej ľudovej republiky súčasne nevylučujú usporiadanie referenda o pripojení tejto oblasti k Rusku. Podobné sa uskutočnilo v polovici marca na Krymskom polostrove a v meste Sevastopol, ktoré sa už medzičasom stali novými subjektmi Ruskej federácie. Nikitin dodal, že ak bude v Luhanskej ľudovej republike záujem občanov o podobné referendum, vôľa národa bude rešpektovaná. Spresnil tiež, že v Luhanskej oblasti sa 25. mája neuskutočnia predčasné voľby ukrajinského prezidenta. "Na území Luhanskej oblasti by voľby mohli byť, ale odteraz sme Luhanskou ľudovou republikou, ktorá považuje za nevhodné, možno priam až hlúpe vykonanie volieb niečieho prezidenta," vyhlásil Nikitin.

 

13:09 - Generál Breedlove: NATO môže v súvislosti s Ukrajinou prijať nové obranné opatrenia

Severoatlantická aliancia je podľa vývoja udalostí na Ukrajine pripravená prijať nové obranné opatrenia. Uviedol v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Bild vrchný veliteľ síl NATO v Európe Philip Breedlove. Zástupca generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow upozornil, že aliancia bude reagovať negatívne na snahy zblížiť moldavský separatistický región Podnestersko s Ruskom.  Breedlove pre nemecký denník pripomenul, že hlavným cieľom aliancie je obrana jej členov. 
      

"Práve preto lode a lietadlá našich spojencov v súčasnosti posilňujú bezpečnosť na našich hraniciach od Baltského mora až k Čiernemu moru," zdôraznil generál Breedlove. Spresnil, že tieto opatrenia majú výlučne obranný charakter. Dodal, že NATO je pripravené na dodatočné kroky, čo podľa neho znamená viac spoločných cvičení a najmä aktualizáciu obranných plánov - to všetko však bude závisieť od ďalšieho vývoja situácie na Ukrajine. Vershbow, ktorý dnes z Bruselu pricestoval na dvojdňovú návštevu Moldavska v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa uviedol, že aliancia zareaguje negatívne, ak dôjde k pokusom o približovanie medzinárodnej neuznanej Podnesterskej republiky s Ruskom. Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin navštívil moldavský separatistický región Podnestersko v piatok minulý týždeň pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom. Ponúkol podporu tomuto regiónu, kde pôsobí 1500 ruských vojakov, a kritizoval moldavskú vládu za snahu o užšie vzťahy s EÚ.

 

12:40 - Lukašenko: Bielorusko a Rusko nechcú, aby sa Ukrajina stala základňou NATO

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko dnes vyhlásil, že Rusko a Bielorusko sú zainteresované na tom, aby sa Ukrajina nestala základňou NATO. Vyhlásil to dnes v Minsku počas schôdzky s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom. Vyjadril tiež želanie, aby Ukrajinci ako "blízky slovanský národ zostal s nami". Poukázal pritom na tesné obchodné i kultúrne vzťahy a jazykovú príbuznosť. Dodal, že rozhodovanie o tom je v rukách ukrajinského ľudu, a vyjadril presvedčenie, že v krátkom čase "sa (na Ukrajine) všetko stabilizuje". "Už teraz badať vytriezvenie," doplnil.

 

 

12:25 - Lavrov: Rokovania o Ukrajine bez účasti regiónov nemajú perspektívu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že nové medzinárodné rokovania o Ukrajine nie sú naplánované. Informovala o tom agentúra Reuters. Dodal, že doterajší štvorstranný formát rokovaní o Ukrajine, bez účasti oponentov súčasnej kyjevskej vlády, "nepovedie k ničomu". "Znova sa schádzať v štvorstrannom formáte nie je veľmi perspektívne," uviedol. 

 

 

12:22 - Kukan: Musíme sa zamerať na aktívnu podporu Ukrajiny

lovensko by sa malo zamerať na aktívnu podporu Ukrajiny a využiť svoje skúsenosti pri hľadaní diplomatického riešenia krízy, povedal po stretnutí s generálnou konzulkou Ukrajiny Oľgou Benč v Prešove europoslanec a bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Cieľom stretnutia, ktoré inicioval Kukan, bola diskusia o situácií na Ukrajine a jej možných dopadov na východné Slovensko. Kukan sa tiež zaujímal o najčastejšie problémy, ktorým momentálne čelia ukrajinskí občania pri návšteve Slovenska.

 

„Ukrajina je prioritou susedskej politiky EÚ, pri ktorej by Slovensko malo aktívne vystupovať. Len taký prístup nám umožní zmenšenie dopadov ukrajinskej krízy na tie oblasti Slovenska, ktoré sú na to najviac citlivé,“ povedal Kukan, ktorý je členom zahraničnopolitického výboru Európskeho parlamentu. Pri otázke možného prílivu ukrajinských utečencov na Slovensko Kukan zdôraznil, že Slovensko by nemalo mať obavy z takejto situácie. „Pokiaľ by to bolo potrebné, v Európskej únii máme mechanizmy, ktoré môžeme v prípade zvýšenia žiadostí o azyl využiť," povedal exminister zahraničných vecí. 

 

 

12:20 -  Rusko uznáva výsledky referend o nezávislosti

Ruská vláda v pondelok vyhlásila, že uznáva výsledky nedeľňajších referend na území dvoch východoukrajinských regiónov, ktorých predmetom bolo ich osamostatnenie presadzované proruskými vzbúrencami. Podľa vyhlásenia Kremľa je teraz potrebné rozhodnutie obyvateľov realizovať nenásilnou cestou, pričom poukazuje na "vysokú účasť napriek pokusom hlasovanie narušiť" a odsudzuje "použitie sily vrátane ťažkých zbraní proti civilistom". Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov medzitým na tlačovej konferencii v Moskve vyhlásil, že nateraz nie sú plánované žiadne ďalšie medzinárodné rokovania o kríze na Ukrajine a pokrok v jej riešení je možný len prostredníctvom priameho dialógu medzi znepriatelenými stranami.

 

Drvivá väčšina účastníkov nedeľňajších referend na východe Ukrajiny sa podľa organizátorov vyslovila za osamostatnenie oboch proruských regiónov, kde sa hlasovania konali v podmienkach pokračujúceho konfliktu s Kyjevom. Šéf referendovej komisie v Doneckej oblasti oznámil, že v prospech nezávislosti tam hlasovalo až 89 percent voličov, zatiaľ čo separatisti v Luhanskej oblasti hlásia len päťpercentný podiel odporcov. Zverejnené výsledky ani údajnú vysokú účasť nie je možné nezávisle overiť. 

 

12:12 - Rusi prestávajú cestovať do Prahy

Udalosti na Ukrajine ovplyvnili aj turizmus v českej metropole Praha - tradične najnavštevovanejšej oblasti Česka. Za prvé tri mesiace prišiel približne milión turistov, teda o štyri percentá menej než vlani. Neprichádzajú ani Ukrajinci, Rusi rušia rezervácie - čísla vylepšujú len turisti z Južnej Kórey. Napísal to dnes spravodajský server Novinky.cz s odvolaním sa na údaje Českého štatistického úradu. Pokles záujmu turistov v prvom štvrťroku ide na vrub domácich návštevníkov, ich úbytok je 10,6 percenta. Hlavné mesto trpí aj klesajúcim záujmom ruských turistov, ktorých bude podľa odhadov ešte ubúdať.

 

12:03 - Donecký gubernátor odmieta výsledky "referenda", žiada legitímny plebiscit

Gubernátor Doneckej oblasti Serhij Taruta neuznáva výsledky "pseudoreferenda" o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky, ktorú vyhlásilo samozvané tzv. ľudové vedenie tejto oblasti. Podľa agentúry UNIAN sa Taruta vyslovil za zastavenie protiteroristickej operácie v regióne a začatie dialógu s "teroristami", ako aj za vypísanie "alternatívneho referenda 15. júna". "Referendum potrebujeme. Ale legitímne. Aby boli pozorovatelia a volebné komisie - nie pod hlavňami samopalov," uviedol Taruta a dodal, že dočasný prezident Oleksandr Turčynov a premiér Arsenij Jaceňuk odobrili návrh na vypísanie "konzultatívneho referenda o decentralizácii moci". 

 

      

Taruta vyjadril presvedčenie, že ak by skutočne došlo k oddeleniu Donbasu od Ukrajiny, v priebehu dvoch-troch týždňov "čaká oblasť katastrofa".

 

11:28 - Ashtonová a diplomati EÚ analyzujú situáciu na Ukrajine; v hre sú ďalšie sankcie

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ budú dnes v Bruseli analyzovať, čo sa stalo na Ukrajine počas uplynulého víkendu. Uviedla to vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti s odvolaním sa na referendá, ktoré sa v nedeľu konali v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk. "Zameriame sa predovšetkým na situáciu na Ukrajine. Budeme analyzovať čo, sa stalo na Ukrajine cez víkend, tie takzvané referendá," povedala Ashtonová pred novinármi. Dodala, že na tomto stretnutí sa zúčastní aj úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Didier Burkhalter.

 

11:06 - Francúzsko dodá Rusku vrtuľníkové vojnové lode napriek ukrajinskej kríze

Napriek kríze na Ukrajine Francúzsko splní svoj kontrakt s Ruskom a dodá mu dve vojnové lode typu Mistral. Kontrakt v hodnote 1,2 miliardy eur by podľa Paríža nemal byť súčasťou balíka sankcií EÚ voči Rusku za jeho politiku voči Ukrajine. Napísal to dnes francúzsky denník Le Monde. Polemika o kontrakte sa obnovila v posledných dňoch po tom, ako námestíčka ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti Victoria Nulandová minulý týždeň Francúzsko varovala pred predajom vrtuľníkových výsadkových lodí Rusku. Prvú loď by výrobca mal odovzdať v októbri toho roku, druhú v roku 2015.

 

10:50 - Kremeľ o Ukrajine: Výsledok referend treba implementovať civilizovaným spôsobom

Rusko rešpektuje rozhodnutie obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa v nedeľu konali referendá o ich nezávislosti. Informovala o tom dnes tlačová služba Kremľa, podľa ktorej Rusko súčasne vyjadruje nádej, že realizácia výsledkov plebiscitu sa uskutoční civilizovaným spôsobom, "prostredníctvom dialógu predstaviteľov Kyjeva, Donecka a Luhanska". Ako uviedla agentúra ITAR-TASS, v tejto súvislosti Rusko uvíta akékoľvek snahy o sprostredkovanie tohto dialógu, okrem iného aj po línii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

 

10:06 - Tymošenková stráca v prieskumoch popularitu

Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková stráca popularitu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý inštitút GfK Ukraine vykonal v čase od 6. do 8. mája na objednávku televíznej spoločnosti 1+1. Favoritom predčasných prezidentských volieb zostáva aj naďalej podnikateľ a poslanec Petro Porošenko, ktorého by - ak by sa voľby konali minulú nedeľu - volilo 40,5 percenta opýtaných. Na druhom mieste skončil kandidát bývalej vládnej Strany regiónov Serhij Tihipko, ktorého by podporilo deväť percent respondentov. Tymošenková obsadila tretie miesto - hlasy by jej odovzdalo 8,8 percenta voličov. 

 

 

09:25 - Turčynov: Jediným výsledkom "pseudoreferend" bude trestná zodpovednosť

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov označil dnes nedeľňajšie referendá o nezávislosti tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky za frašku. Oznámil, že kyjevské vedenie ich výsledok neuzná. Ubezpečil, že "prieskum pod hlavňami samopalov" nebude mať v právnej rovine nijaké dôsledky. Organizátorom referenda Turčynov pohrozil trestnou zodpovednosťou a "pseudoreferendum" označil za "propagandistické krytie zabíjania, únosov, násilia a ďalších ťažkých zločinov". Upozornil, že vyhlásenie nezávislosti v oboch oblastiach má ničivý efekt na ich ekonomiku i na životnú úroveň miestneho obyvateľstva. 

 

 

09:16 - Ukrajinská kríza je rizikom ohrozujúcim svetovú ekonomiku

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová varovala pred potenciálnymi globálnymi negatívnymi dôsledkami ukrajinskej krízy. Informovala o tom agentúra DPA. "To je nové riziko ohrozujúce svetovú ekonomiku," povedala Lagardeová v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt. Ukrajinská kríza je podľa nej nebezpečenstvom, "ktorého veľkosť sa len ťažko odhaduje". Rovnako nie je možné predpovedať nebezpečenstvo prenesenia do ďalších krajín, zdôraznila šéfka MMF. Napriek tomu môže mať kríza ďalekosiahle dôsledky na ekonomiku. Má totiž vplyv na medzinárodný obchod, priame zahraničné investície a tiež na medzinárodné kapitálové toky rovnako ako na zásobovanie Európy energiou.

 

09:14 - Proruská domobrana ppäť útočila na televízny vysielač v Slovjansku

Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes informoval, že proruská domobrana v noci nadnes opäť ostreľovala televízny vysielač vo východoukrajinskom Slovjansku, ktorá je pod kontrolou ukrajinskej armády. K zraneniu vojakov nedošlo. Avakov spresnil, že domobrana pri útoku použila mínomety, z ktorých na vysielač útočila z neďalekých bytových domov. Vypálených bolo najmenej 14 sálv, dodal podľa ukrajinskej agentúry UNIAN. Ruská agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda podnikla dnes ráno delostrelecký útok na Slovjansk. Dodala, že s kontrolným stanovišťom protivládnej domobrany sa jej nepodarilo spojiť, pretože mobilná sieť v meste nie je plne funkčná.

 

V Slovjansku ani dnes nefunguje verejná doprava, niektoré televízne kanály nevysielajú a mobilné spojenie má výpadky. Donecká oblastná rada dnes podľa UNIAN pripomenula, že v sobotu počas operácie vládnych síl v Slovjansku zadržali skupinu ozbrojených ľudí - predstaviteľov tzv. Doneckej ľudovej republiky, ktorí mali pri sebe urny s vopred vyplnenými hlasovacími lístkami pre referendum o štatúte oblasti, informovala agentúra UNIAN. 

 

08:19 - Do Kyjeva zavíta Van Rompuy, reč bude o voľbách

Stály predseda Európskej rady v pondelok pricestuje na oficiálnu návštevu Ukrajiny, kde bude s najvyššími predstaviteľmi tamojšej dočasnej vlády debatovať o spôsoboch stabilizácie napätej situácie a organizácii májových prezidentských volieb. Belgický expremiér ako jeden z najvyšších predstaviteľov únie si od návštevy sľubuje vytvorenie národného dialógu a zastavenie násilia na východe krajiny. Van Rompuya do Kyjeva pozval dočasný premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý by zase spolu s ďalšími členmi vlády v utorok mal prísť do bruselského sídla bloku. Ten chce Kyjevu pomôcť aj ekonomicky v podobe úverov v celkovej hodnote 11 miliárd eur.

 

 

08:17 - Dobré vzťahy s Ruskom sú zázrakom, upozorňuje nemecký exkancelár

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder si priznáva zásluhy na oslobodení pozorovateľov OBSE, ktorých zadržali koncom apríla počas ich misie na východe Ukrajiny. Podľa jeho slov totiž ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas ich kritizovaného stretnutia v Petrohrade povedal, aby urobil, čo môže pre ich prepustenie. Stalo sa tak o niekoľko dní neskôr. Schröder sa preto nazdáva, že je to dôkaz o tom, že je "správnou vecou" diskutovať s Putinom, ktorého Západ kritizuje za aktuálnu situáciu na Ukrajine. Podľa jeho slov nie je cestou von z krízy zavádzanie sankcií. Zároveň vyjadril údiv nad dobrou úrovňou vzťahov medzi Moskvou a Berlínom a to napriek hrôzam druhej svetovej vojny.

 

"Nemám čo skrývať, nebudem sa meniť. Takto sa vzájomne zdravíme už 14 rokov a to sa nezmení ani v ťažkých časoch.. Má to historickú dimenziu. My Nemci sme zodpovední za smrť 25 miliónov ľudí v Sovietskom zväze. Uzmierenie s Ruskom je priam zázrakom. Fascinuje ma, že sa to stalo po tých hrôzach. Je to niečo veľmi hodnotné a my nesmieme iba tak dovoliť, aby sa to premárnilo," povedal v nedeľu zverejnenom rozhovore Schröder, ktorý bol kancelárom Nemecka v rokoch 1998 až 2005. S Putinom ich spojil spoločný odpor voči americkým plánom na inváziu do Iraku v roku 2003. 

 

 

 

07:32 - Bild am Sonntag: Po boku ukrajinskej armády bojujú žoldnieri z americkej firmy

Na východe Ukrajiny sa do bojov po boku ukrajinskej armády údajne zapojili stovky dobre vycvičených žoldnierov z bývalej americkej bezpečnostnej firmy Blackwater - známej z hrozných skutkov v Iraku - ktorá sa teraz volá Academi. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA. "Na strane ukrajinskej armády a polície operuje 400 bojovníkov americkej súkromnej firmy Academi," uviedol nemecký týždenník Bild am Sonntag, s odvolaním sa na informácie nemeckej tajnej služby (BND). Silne vyzbrojení žoldnieri vraj vedú a koordinujú operácie proti proruským buričom v okolí mesta Luhansk.

      

Nemecká tajná služba sa k správe v týždenníku nevyjadrila. Firma Academi takéto obvinenia odmietla už v marci. Avšak podľa informácií BND to boli práve americké tajné služby, ktoré vraj potvrdili utajené nasadenie elitných bojovníkov na Ukrajine, píše DPA. Zástupcovia BND tieto informácie 29. apríla predložili úradu spolkovej kancelárky v situačnej správe.
      

Firma Academi bola predtým známa pod menom Blackwater. Skupina žoldnierov, zostavená z bývalých elitných amerických vojakov, sa však nechala najímať od koncernov a tretích krajín. V irackej vojne sa firma Blackwater podľa odhalení internetovej stránky Wikileaks mala podieľať na mučení a vraždení civilistov.

 

07:30 - Putin nemá na vojnu, chce rozvrat zvnútra, tvrdí Schwarzenberg

Bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg je presvedčený, že ruský prezident Vladimir Putin ekonomicky nemá na vojnu o Ukrajinu a preto sa ju snaží rozložiť zvnútra, pričom čaká, že sa mu vzdá sama. Neúspešný prezidentský kandidát a predseda opozičnej TOP 09 v nedeľňajšej relácii Českej televízie uviedol, že ekonomické sankcie voči Rusku mali prísť skôr a mali byť od začiatku tvrdé a nie postupné. Podľa jeho slov scenár z ukrajinského polostrova Krym nikdy neprestal byť realitou a neznámi ľudia vyslaní z Ruska s cieľom rozvrátiť celú Ukrajinu pokračujú vo svojej činnosti na východe krajiny.

 

"Okupácia cudzieho územia a agresia voči susednému štátu sa musí riešiť ihneď najtvrdšími opatreniami, aby sa zastavila agresia. Ide o jasné porušovanie všetkých dohôd v rámci OSN a ďalších.. Putin je absolvent vysokej školy KGB a tam sa učí iné myslenie. Nejde o obchod, ale o moc. A Putin hrá tvrdú hru o moc. To je jediné, čo ho naozaj zaujíma. Putin nikdy nebude chcieť naozajstnú vojnu, pretože na ňu nemá. Nie, on chce podprahovú vojnu, teda rozvracať," povedal.

 

 

07:28 - EÚ neuznáva výsledok referend v Doneckej a Luhanskej oblasti

Európska únia neuznáva takzvané referendá organizované proruskými separatistami, ktoré sa uskutočnili v nedeľu v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedla to v nedeľu večer hovorkyňa Európskej komisie (EK) Maja Kocijančičová. "Takzvané referendá v častiach regiónov Luhansk a Doneck sú nezákonné a my neuznávame ich výsledky," povedala hovorkyňa šéfky európskej diplomacie Catheriny Ashtonovej.

      

01:10 - Streľba v Krasnoarmijsku má dve obete, identita ozbrojencov je nejasná

Najmenej dve obete si vyžiadala nedeľňajšia streľba na námestí pred radnicou v meste Krasnoarmijsk (rusky Krasnoarmejsk) v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom v noci nadnes agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na stránku mesta 06239.com.ua. Jedna z obetí zomrela na mieste. Druhý zranený muž zomrel počas prevozu do nemocnice. Ďalšieho civilistu postrelili do nohy a nachádza sa v nemocnici.

      

Agentúra AP uviedla, že k streľbe v Krasnoarmijsku došlo niekoľko hodín po tom, ako tam neznámi ozbrojenci zastavili hlasovanie v referende o zvrchovanosti Doneckej oblasti a obsadili radnicu. Jeden z nich tvrdil, že sú z Národnej gardy Ukrajiny. Podvečer ich prišli posilniť ďalší ozbrojenci, ktorí sa doviezli v aute, pričom sa dostali do potýčky s ľuďmi stojacimi pred radnicou.
      

Podľa redaktora novín Ukrajinska pravda sa k budove radnice snažilo v aute dostať niekoľko ozbrojencov v maskáčoch. Malo ísť o príslušníkov osobitného policajného práporu Dneper, iné zdroje hovoria o členoch ukrajinskej Národnej gardy. Autu ale cestu zablokovali miestni obyvatelia. Aby si muži zabezpečili priechod k radnici, začali okolo seba strieľať do vzduchu.

 

 

 

00:22 - V referende v Doneckej oblasti hlasovala drvivá väčšina za nezávislosť

Takmer 90 percent voličov hlasovalo v nedeľňajšom v referende o štatúte regiónu za "štátnu samostatnosť" Doneckej oblasti. Oznámil to podľa ruskej agentúry RIA Novosti predseda ústrednej volebnej komisie samozvanej Doneckej ľudovej republiky Roman Ľagin. Za samostatnosť hlasovalo 89,7 percenta účastníkov referenda, proti bolo 10,19 percenta a 0,74 percenta hlasovacích lístkov bolo neplatných.

      

"Počítanie hlasovacích lístkov bolo prekvapivo jednoduché. Ľudí, ktorí hlasovali proti, bolo pomerne málo, aj percento neplatných hlasovacích lístkov bolo malé, takže sčítanie sme boli schopní urobiť pomerne rýchlo a ľahko," konštatoval Ľagin na tlačovej konferencii v Donecku.