Šéf portálu Index Podnikateľa kritizuje obrovské zisky gastrofiriem

"Gastrofirmy tvrdia, že majú zisk z jedného lístka iba 7 alebo 8 centov v závislosti od jeho nominálnej hodnoty. Čísla o ich rentabilite však hovoria niečo iné," uviedol Vaculčiak. Rentabilita tržieb, ktorá ukazuje koľko centov zisku pripadá na jedno euro tržieb, totiž podľa neho v prípade gastrofiriem dosahuje viac ako 35 centov. "Takýmto hodnotám rentability sa nemôže rovnať mnoho slovenských firiem," dodal.

Podľa Asociácie emitentov stravovacích poukážok (AESP) však portál IndexPodnikatela.sk s údajmi o zisku nepracuje korektne. "Prezentované tržby a zisky z gastrolístkov nie sú iba z predaja gastrolístkov. Emitenti zabezpečujú aj ďalšie služby a produkty, ako sú napríklad voľnočasové a darčekové poukážky," podotkol šéf asociácie Štefan Petrík. Vyššia rentabilita tržieb je podľa neho dôsledkom spôsobu účtovania cenín v slovenskom účtovníctve, ktorý neumožňuje emitentom do tržieb účtovať aj hodnotu predaných gastrolístkov.

"Pri približne 650 mil. eur stravného, ktoré dostávajú zamestnanci ročne cez stravné lístky, je zisk emitentov 12 mil. eur, teda približne 2 %. Navyše časť tohto zisku dosahujú emitenti na spomínaných iných produktoch," dodal Petrík.

Ako doplnil šéf asociácie emitentov gastrolístkov, je však na škodu, ak sa diskusia o gastrolístkoch vedie len na úrovni ziskov a tržieb. Musí sa vraj prihliadať aj na to, či daná forma zabezpečí účel príspevku, teda stravovanie. Aj prieskumy agentúry GfK totiž potvrdzujú, že každý druhý zamestnanec pripúšťa, že by stravné v hotovosti použil na iný účel, ako je strava.

Otázkou tak podľa Petríka je, akú by mali zamestnávatelia a štát motiváciu podporovať príspevok na stravu, ak by to bola v podstate klasická mzda. "Práve kvôli zabezpečeniu účelu stravovania funguje už desiatky rokov stravné vo forme gastrolístkov v 42 krajinách. Napríklad aj vo Švédsku a Nórsku," tvrdí.