Rusko po takmer polstoročí opäť štartuje lunárnu misiu

Takmer polstoročie trvalo, kým sa Rusi opäť vyberú preskúmať vesmír. Experti tak robia prostredníctvom lunárneho modulu v piatok 11. augusta 2023. Pokusov o vypustenie modulu bolo niekoľko, pre rôzne príčiny sa však odkladalo. Lunárny modul Luna-25 bude odoberať a analyzovať vzorky pôdy a praktizovať aj vedecký výskum. Na Mesiac ju dopraví vesmírna raketa Sojuz.

Rusko v pondelok oznámilo, že po viacerých odkladoch plánuje tento týždeň vypustiť do vesmíru lunárny modul, dúfajúc, že sa na Mesiac vráti prvýkrát po takmer 50 rokoch. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP. Vypustenie rakety, naplánované na piatok v skorých ranných hodinách, prichádza v čase, keď ruská ofenzíva na Ukrajine trvá už druhý rok a vyvoláva veľké napätie vo vzťahoch so Západom. S pristávacím modulom Luna-25, ktorý je prvým ruským zariadením svojho druhu od roku 1976, chce Moskva obnoviť a nadviazať na priekopnícky lunárny program zo sovietskej éry. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos uviedla, že na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe je pripravená nosná raketa Sojuz, ktorá dopraví do vesmíru pristávací modul Luna-25.

"Štart sa uskutoční 11. augusta. Luna-25 bude musieť nacvičovať mäkké pristátie, odoberať a analyzovať vzorky pôdy a vykonávať dlhodobý vedecký výskum," uviedla vo vyhlásení vesmírna agentúra Roskosmos. Očakáva sa, že tento "štvornohý" pristávací modul, ktorý má hmotnosť približne 800 kilogramov, pristane v oblasti južného pólu Mesiaca. Väčšina pristátí na Mesiaci sa naopak uskutočňuje v blízkosti mesačného rovníka.

Avizovaný štart je prvou fázou nového lunárneho programu Moskvy a prichádza v čase, keď sa Rusko snaží posilniť spoluprácu s Čínou vo vesmíre v situácii zhoršujúcich sa vzťahov so Západom. Európska vesmírna agentúra (ESA) po vlaňajšej invázii ruských vojsk na Ukrajinu vyhlásila, že nebude spolupracovať s Moskvou na nadchádzajúcom štarte Luny-25, ako ani na budúcich misiách tohto programu s označením 26 a 27. Moskva vtedy vyhlásila, že bude pokračovať v napĺňaní svojich lunárnych plánov a nahradí vybavenie ESA vedeckými prístrojmi ruskej výroby.

Ruský prezident Vladimir Putin v minuloročnom prejave na kozmodróme Vostočnyj povedal, že bývalý Sovietsky zväz napriek "totálnym" sankciám v roku 1961 vyslal prvého človeka do vesmíru. Dodal, že Moskva bude rozvíjať svoj lunárny program aj napriek súčasným sankciám zo strany Západu. "Vedie nás ambícia našich predkov napredovať napriek všetkým ťažkostiam a pokusom zabrániť nám v tomto pohybe zvonku," vyhlásil vtedy Putin.