Dvaja mladí muži precestovali Dunaj na nafukovacom člne a Vietnam na motorkách, na ktorých nikdy predtým nesedeli. So svojím neprofesionálnym cestovateľským filmom vyhrali festival Horizonty a mieria vyššie. Aké je zobrať sa a len tak ísť? Kde spali? Zažili nebezpečené situácie? Chystajú niečo nové?
Výsledky súťaže neprofesionálnych filmov hovoria za všetko! Joži a Pali vyhrali cenu GRAND PRIX za film JOŽI A PALI NA CESTÁCH – VIETNAM A ČÍNA.
„Film nás zaujal svojou inakosťou vo veľkom výbere cestovateľských filmov. A to práve pre ľahkosť bytia v náročných situáciách, v ktorých sa protagonisti nachádzajú. V dnešnej pochmúrnej spoločenskej dobe je humor viac ako vítaný a potrebný. Autentická výpoveď dvoch priateľov pripomína putovanie Dona Quijota a Sancha Panzu, ktorí svojím prístupom dokážu zdolať nezdolateľné, a to práve vďaka ich optimistickému prístupu plného humoru a krásnej naivity, kde zdolávajú všetky prekážky. Je vidieť, že život im chutí a tento pocit silne infikuje diváka.
Film je predchnutý cestovateľským duchom, divák chce okamžite nasadnúť s nimi na pokazené motorky, putovať s nimi krajinou, nechať sa len tak unášať životom, čo prinesie, a prijímať všetky problémy v živote s takou ľahkosťou, ako to robí Pali a Joži. S holým zadkom,“ skonštatovala porota.
Prečítajte si tiež: REPORTÁŽ: Židia neoslavujú Vianoce. Majú však Chanuku. Ako prepojil tieto sviatky Pavel Traubner?
Povedzte nám o vašom úspechu na cestovateľskom festivale Horizont.
„Je to cestovateľský festival. Sú tam aj profesionálne filmy, napríklad Everest od Barabáša, ale aj neprofesionálne filmy od nefilmárov. Keď sme boli v Ázii, precestovali sme Indiu, Kambodžu a prešli sme celý Vietnam na motorkách, v Číne sme zase stopovali. Z tohto sme urobili výstup. Na týchto Horizontoch to vyhralo prvú cenu ako neprofesionálny cestovateľský film. Za film Vietnam na motorkách a Čína sme dostali cenu. Sú to krátke filmy. Máme to v kope, má to do pol hodiny. Premietalo sa v divadle. Filmárska porota potom vybrala najlepší film. Je to aj na Youtube. Viete si to pozrieť,“ vysvetlil Joži.
Aké boli pocity z výhry?
„Bolo toveľmi silné. Bol to aj stres, ale aj nečakaná radosť. Ako keby som vyhral tú štátnu lotériu. (smiech) Tiež by som bol vyklepaný. Dosť nás to utvrdilo v tom, že to, čo chceme dosiahnuť, nie je nedosiahnuteľné. Utvrdzuje nás to. Vtedy to bolo prvoplánové, teraz sa už viac pripravujeme, aby to bolo kvalitnejšie. Ja mám cenu vystavenú,“ vysvetlil Joži.
Zaujala ma vaša spolupráca na príprave filmu Perinbaba 2.
„Posúvame hranice. Už nie sme len Joži a Pali, ale aj Joži, Pali a Lujzi. Lujza je slečna, ktorá je z backgroundu. Fotila pre Perinbabu. Čiastočne sa živí umeleckou fotografiou a bude aj hlavným kameramanom. Malo by to byť lepšie,“ povedal Joži.
Ako ste sa spojili s Lujzou?
„Cez networking. Spojili sme sa na nejakej akcii, kde fotila. Mali sme spoločné filmové projekty.“
Možno vás zaujme: Vianočné filmy, ktoré nikdy neomrzia
Ako ste sa vlastne dostali k cestovaniu?
„My sme chodievali spolu do Brna, kde sme študovali na vysokej. Šli sme spolu v aute a dostali sme nápad, že by sme mohli splaviť rieku. Neviem, či poznáš seriál NCIS, kde si Gibs staval vlastnú loď v pivnici? Mne to prišlo ako fajn nápad, postaviť si loď. Tak som hľadal materiál na nete a zistil som, že to stojí rovnako, ako kúpiť si už postavenú loď. Nakoniec sme skončili pri nafukovačke, ktorá bola v našich finančných možnostiach a rozhodli sme sa splaviť Dunaj. Čln sme kúpili od nejakého týpka z Dunajskej Stredy, v piatok sme to boli skúšať na Váhu v Trenčíne, aby sme to vôbec vedeli nafúkať. Volali sme výrobcovi toho člna, aby sme vedeli, ako sa to skladá. Asi v pondelok alebo v utorok sme vyrážali do Štúrova,“ vysvetlil Pali.
Podarilo sa vám to?
„No, podarilo. Trošku sme pokazili motor, asi 100 km pred deltou v Rumunsku. V podstate sme dorazili. Nepodarilo sa nám to opraviť. Motor sme prenášali naspäť vlakom, loď sme sfúkli a poslali poštou domov,“ povedal Pali.
„Keď sa nám pokazila loď, pádlovali sme. Nás akoby odchytili policajti, že je to nebezpečné, že tam je ukrajinská hranica. Policajt nás priviazal za loď a potom nás na vozíku odviezli do mesta, odkiaľ sme poslali čln domov, chceli sme ho predať, aby sa nám nejaké peniaze vrátili. Potom sme šli ďalej. Keď sme sa vracali, zobrali sme so sebou motor do vlaku,“ dodal Joži.
Oplatilo sa vám to finančne?
„Bolo to dosť. Výlet nás vyšiel asi na 2 500 eur. Z toho stál čln 1 600 eur. Naše video z tohto malo dosť veľký úspech. Cestovateľské festivaly ho zaregistrovali, písal o nás Denník N a nejakí ľudia natočili podobné video, s podobnými scénami. Bolo to zaujímavé, že sme niekoho inšpirovali."
Boli ste aj v Indii, aký to bol výlet?
„Výlet po Dunaji sa uskutočnil v roku 2015, potom sme si dali pauzu. Obaja sme pracovali. Potom nám to však začalo chýbať, tak sme si v roku 2019 urobili taký štvrťrok v Ázii, mesiac v Indii, boli sme aj v Kambodži, mesiac vo Vietname, mesiac v Číne,“ vysvetlil Joži.
Ako prebiehala táto cesta?
Pali vysvetlil: „Mali sme samozrejme plán, aby sme boli samostatní ako na Dunaji. Ale v Indii sme chytili kultúrny šok, nakoniec sme skončili s nejakou malou cestovkou po Indii. Podľa mňa sme si to dobre vynahradili vo Vietname. Tam sme si každý kúpili motorku. Šli sme z juhu Vietnamu na sever. Bolo to dosť divoké cestovanie.“
Zažili ste nejaké nebezpečenstvá alebo je úplne bezpečné cestovať vo Vietname na motorkách?
„Nebezpečenstvo bolo hneď na začiatku, v meste, kde sú asi 4 milióny ľudí. Len 3 hodiny sme sa dostávali do hostelu, kde sme boli ubytovaní. Nevedeli sme, ako odbáčať v pruhoch. Bolo to ťažké. Okrem dopravného nebezpečenstva mi nejako nič nenapadá,“ vysvetlil Pali.
Joži dodal: „Takéto cestovanie je bezpečné, pokiaľ si človek dáva zdravý pozor. Aj keď my to dosť hrotíme. V Číne sme stopovali aj na miestach, kde bol zákaz pre ľudí. Ale je to tam bezpečné. Ľudia boli dobrí, nechceli nám ublížiť. Možno si niektorí chceli prilepšiť a niečo ukradnúť. No nikdy to nebolo vyhrotené.“
Mali ste aj nejaký záložný plán?
„Bolo to skôr bezhlavé. Mali sme dokonca jednosmerné letenky. Spávali sme v húpacej sieti. Kde sme prišli, tam sme spali. Nejako s tým plánovaním to nehrotíme,“ dodal Joži.
Spomínali ste, že ste vtedy prvýkrát sedeli na motorke, ako to vlastne bolo?
Joži: „Nikdy predtým som nesedel na motorke!“
Pali: „Ja som sedel v Indii na motorke jeden deň. Tiež som na nej predtým nesedel. Trochu sme mrnčali zo začiatku, ale spätne to bolo ok.“
Zažili ste nejaké komplikácie?
„Vždy je to o adaptácii. Niečo sa stane a my sa adaptujeme a riešime. Strašne pršalo, nič moc sme nevyriešili, boli sme strašne mokrí. Ale to bolo už na Severe Vietnamu,“ povedal Joži.
„Tu sa človek prepne na mood, že treba prežiť. Takéto situácie sa mi podarilo zvládať vďaka Jožkovi. Vždy, keď bol jeden smutný, ten druhý bol happy. Navzájom sme sa ťahali,“ dodal Pali.
Prečítajte si: SKUTOČNÝ PRÍBEH: Pre vieru v Boha a svedomie sa počas komunizmu ocitla v nebezpečenstve!
Ako ste sa vracali domov? Plánujete ďalší výlet?
„Všetko to bolo na jeden šup. India, Kambodža, Vietnam aj Čína. Všetko sme to postupne prechádzali. Teraz plánujeme ďalšiu expedíciu. Zase s odstupom dvoch rokov,“ prezradil Joži.
„Teraz v januári pôjdeme na expedíciu na koňoch.“
Viete jazdiť na koni?
„Dobrá otázka,“ podotkol Joži a dodal, že sa učí jazdiť. „Mám nejaké základy, že by ma nemusel ten kôň zhodiť.“
Pali vysvetlil, že mal trochu problémy s kolenom. „Nemohol som jazdiť, jazdil som tak dvakrát. Nejako to dáme. Máme nejaké záložné plány. Uvidíme, aké kone sa nám podarí zohnať.“
„Na január máme letenky do Buenos Aires. Odtiaľ pôjdeme na začiatok Patagónie. Tam si kúpime 3 alebo 4 kone a na nich pôjdeme na juh Patagónie. Zase by to malo trvať 2 mesiace až štvrť roka,“ objasnil Joži.
Máte nejaký vtipný zážitok, o ktorý sa chcete podeliť?
„Toto asi nebude vtipné, ale keď sme vo Vietname predávali motorky, pokreslili sme si ich. Joži a Pali na cestách. Priemyselnou fixkou, čo nejde dole. Boli to také motorky, že som sa čudoval, že sme to na nich zvládli. Po roku alebo dvoch nám na Instagrame prišla fotka, že nejaký Čech si ju kúpil a jazdí na nej,“ povedal Joži.
Možno vás zaujme: O dobrodružnej ceste Martina Navrátila do Somálska a puntlandských pirátoch
Čo hovorí na vaše cestovanie rodina?
„Napríklad o prvej ceste po Dunaji som nikomu nehovoril, lebo neviem plávať. Nehovoril som, že ideme na lodi. Poveda som, že ideme niekam do Rumunuska, Bulharska, že možno budeme stopovať alebo pôjdeme vlakom. Potom som už len o tri týždne doniesol domov lodný motor. O Ázii sme nespomínali, že tam ideme kupovať motorky,“ vysvetlil Pali.
„Snažím sa medzi tým nájsť balans, aby niečo vedeli a niečo nie. O nasledujúcom výlete mama vie, že chceme použiť kone, ale dávkujem to postupne.“
„Ja to zase hovorím vždy, no nie vždy, sa to stretne s pochopením. U mňa je otec skôr hejter, ale mama je chápavá. Vie, že potrebujem ísť a robiť takéto bláznovstvá,“ dodal Joži.
Pali reagoval: „Ja mám iba hejtera doma! (smiech), ale viem, že je to iba preto, lebo sa o mňa boja. “
Ktorý z vás je Joži a ktorý Pali?
„Nechávame ľudí hádať,“ povedal Pali.
„Sme Jozef Kmeť a Pavol Sivý ale Joži a Pali nás vystihuje viac,“ dodal Joži.
Máte aj nejaký hlbší cieľ alebo vás zaujíma iba cestovanie?
„Máme hlbší cieľ. Posúvať sa vo videu. Napríklad ten Dunaj, to bolo také prvoplánové, go-pro kamera a točili sme. V Ázii už sme však mali dron a statívy. Už to bolo o level vyššie. Náš cieľ je natočiť celovečerný film, ktorý by zamieril do kín. Chceli by sme to urobiť na úrovni. Z hľadiska obrazového i z hľadiska obsahu,“ vysvetlil Joži a Pali súhlasil: „Chceme inšpirovať ľudí, že sa to dá. Že sa dá cestovať aj bez nejakých brutálnych príprav.“
Ako vás limituje pandémia?
„Ja sa napríklad bojím, že by nám mohla Argentína povedať, že nepúšťajú cudzincov, keďže sa situácia dosť mení. Dá sa cestovať cez pandémiu, aj do diaľok. Kto chce, si tú cestu nájde,“ povedal Joži.
Prečítajte si: ROZHOVOR s Marcelom Rebrom: Ako Nenci sexujú, ako chodia v tundre na WC a čo vzdelávanie ich detí?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies