BRATISLAVA – Stále viac občanov vníma, že životná úroveň súvisí s tým, ako sa rieši korupcia. Nie je to len o tom, že vláda spraví niečo špeciálne pre mladé rodiny, dôchodcov alebo prídu noví investori.
Aj tieto výdavky či príchod investorov záležia od toho, aké sú podmienky na efektívne narábanie s peniazmi. Naozaj je pozitívne, že stále viac kľúčových aktérov vníma korupciu ako vec, ktorá naozaj výrazne zasahuje do životnej úrovne a do toho, ako sa dá na Slovensku žiť, konštatoval pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Teraz je otázka, ako sa politické elity budú schopné postaviť k tomuto problému aj s reálnymi riešeniami. Z viacerých strán vidno záujem korupciu riešiť, napríklad aj zo strany úspešných ľudí v biznise. Je to signál, že aj v podnikateľskom sektore si ľudia uvedomujú, že je relatívne ťažko sa posunúť na Slovensku bez toho, aby sme sa pokúsili riešiť korupciu, dodal Šípoš.
Nadáciu Zastavme korupciu založili v júli úspešní podnikatelia Miroslav Trnka a Michal Bláha. Odvtedy dostali vyše 130 podnetov, z nich približne polovicu anonymných. Ako uviedol pre agentúru SITA Branislav Ondrášik, relevantnosť podnetov je veľmi rôzna - častým problémom je priširoká interpretácia korupcie a podnety bez zrejmých dôkazov. V jednotlivých prípadoch je nadácia pripravená spolupracovať so štátnymi inštitúciami. Nadácia totiž nemôže nahradiť ich činnosť. Niektoré z prípadov už spracúvajú na podanie, resp. právnu pomoc, dodal.
V súvislosti s ďalšími aktivitami nadácie Ondrášik uviedol, že nahlasovatelia korupcie často prechádzajú zložitým návratom do pracovného života. Rozmýšľame preto, ako tento návrat uľahčiť. V oblasti vzdelávania chcú dosiahnuť, aby mladí ľudia boli pripravení čeliť korupčným situáciám so cťou. Ondrášik podčiarkol, že chcú, aby verejnosť nebrala korupciu ako každodennú záležitosť, ktorá sa nedá zmeniť.
Minulý týždeň Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozhodoval v korupčnej kauze podnikateľov S., ktorá ukazuje aj na prepojenie na politiku. Prokurátor v záverečnej reči apeloval na súd, aby nastavil nové meradlá posudzovania a odsudzovania konkrétnych prejavov korupcie. Pokiaľ nespokojnosť občanov, len s podozrením z korupcie v spoločenskom živote, vyvoláva občianske protesty, zmeny na najvyšších ústavných postoch tohto štátu, je nevyhnutnou povinnosťou tohto súdu akceptovať tieto nové meradlá intolerancie občanov ku korupcii, čo následne musí nájsť odraz aj v samotnom posudzovaní miery závažnosti korupčných trestných činov, vyzval prokurátor súd.
Podľa rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo v roku 2014 Slovensko na 54. mieste zo 175 krajín. Ide o zlepšenie o šesť miest oproti roku 2013. Je to ale šieste najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, keď za nami skončili len Chorvátsko, Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Pokrok Slovensko zaznamenalo vďaka prijatiu zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, prísnejšej úprave financovania politických strán, ako aj za zavedeniu elektronického trhoviska v systéme štátnych zákaziek. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, uvádza sa na stránke Transparency International Slovensko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies