REPORTÁŽ: Čo prinieslo prvé rokovanie tripartity za novej vlády?

Predĺženie zmlúv bolo kľúčové 

"Vieme tým zachrániť asi približne 400 pracovných miest najmä v automobilovom priemysle," povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan krajniak. Na umožnení predĺžiť termínované zmluvy sa dohodli sociálni partneri. Ak by sa tieto zmluvy podľa ministra práce nedali predĺžiť, zrejme by ich zamestnávatelia ukončili.

Nová komisia z dvoch rezortov 
Vláda sa so sociálnymi partnermi dohodla na tom, že rezorty práce a sociálnych vecí a financií vytvoria spoločnú komisiu, ktorá navrhne zmeny v dôchodkovom systéme a v daňovo-odvodovom zaťažení. Súčasťou tejto komisie majú byť aj sociálni partneri. "Zamyslíme sa v najbližších týždňoch, čo sú tie veci, ktoré chceme zmeniť a vylepšiť tak, aby sme napomohli čo najlepšiemu fungovaniu dôchodkového systému," povedal Krajniak.

Táto komisia by sa mala zaoberať aj zavedením dlhodobého systému tzv. kurzarbeit na Slovensku. Dohoda so sociálnymi partnermi nastala aj v tom, že rezort hospodárstva v spolupráci so zamestnávateľmi pripraví návrh zmien v Zákonníku práce.

Žiadanie finančnej pomoci 

Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová tvrdí, že žiadanie o pomoc od štátu je pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby naďalej administratívne náročné a demotivujúce. "Pevne veríme, že v máji a následne v ďalších týždňoch sa rozbehne a zintenzívni finančná pomoc," povedala.

Pomoc od štátu totiž považuje stále za nízku. Uhlerová kritizuje horný limit pri vyplácaní náhrady mzdy pre zamestnancov vo výške 80 % z maximálnej sumy 1 100 eur. "Pre mnohých zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako je tento limit, to potom nepredstavuje 80 percent ich mzdy," upozornila.

Návrh zvýšenia stropu 

Tento strop maximálnej pomoci na zamestnanca by sa mal preto podľa odborárov zvýšiť. Súčasne odporúčajú zvýšiť aj maximálnu kompenzáciu pre samostatne zárobkovo činné osoby na úroveň 880 eur, ako je to pri zamestnancoch. Z pomoci od štátu by podľa viceprezidentky KOZ nemali byť vyňaté podniky, ktoré pracujú vo verejnom záujme.

Vláda by podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mária Lelovského mala prísť so zmenami v Zákonníku práce, ktoré by mali umožniť flexibilnejšie formy zamestnávania. "Aj počas krízy sa významným spôsobom zmenila práca ľudí, a tým sa menia aj podmienky, za ktorých sa vykonáva táto práca," povedal. Ako príklad uviedol prácu na diaľku, prácu z domu, či prácu pre viacerých zamestnávateľov.

V súvislosti s budúcoročnou výškou minimálnej mzdy RÚZ podľa neho navrhuje, aby sa suma minimálnych zárobkov na rok 2021 "zmrazila" na tohtoročnej úrovni, teda na čiastke 580 eur. O tejto téme budú zamestnávatelia rokovať s odborármi do polovice júla tohto roka.

Zvyšovanie minimálnej mzdy presadil Smer

Minimálna mzda na Slovensku sa má totiž od začiatku budúceho roka zvýšiť najmenej na 656 eur, čo je 60 percent z priemernej hrubej mzdy na Slovensku za rok 2019. Novelu zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 predstavujú aspoň 60 % z priemernej hrubej mzdy spred dvoch rokov, v októbri minulého roka v parlamente presadili poslanci za Smer-SD.