Premiestňovanie utečencov z Grécka a Talianska sa uskutoční v piatich fázach

Členské štáty najskôr určia národné kontaktné body pre výmenu informácií a nominujú styčných splnomocnencov, ktorí budú vyslaní do Talianska a Grécka. Tí dozrú na to, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jeho jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami, čím sa zabezpečí jeho čo najlepšia integrácia. Členské krajiny zároveň pripravia plány na praktické uskutočnenie relokácie.

V identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú pohovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane dôsledkov nedovoleného pohybu do iných krajín. "V rámci rozhovoru sa identifikuje osobnostný a profesijný profil utečenca," priblížil Králik.

Potom sa vytvorí databáza kandidátov. Prijímajúci členský štát môže oznámiť svoje preferencie pre určitý typ kandidátov, ako sú napríklad jazykové znalosti či profesia, avšak bez porušenia zákazu diskriminácie.

Následne sa prikročí k samotnému prideľovaniu do konkrétnych krajín, pričom prednosť budú mať najviac zraniteľní utečenci - rodiny s deťmi či ženy.

V záverečnej fáze Atény a Rím navrhnú zoznam utečencov hostiteľskej krajine. Po vyslovení jej súhlasu sa najneskôr do dvoch mesiacov uskutoční samotné premiestnenie.

Ministri vnútra väčšinovo prijali návrh Európskej komisie na premiestnenie 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tí majú byť relokovaní počas nasledujúcich dvoch rokov. Z Talianska sa ich má presunúť 15.600, z Grécka 50.400 a 54.000 z Maďarska. Budapešť si však neželala zaradenie do zoznamu odbremenených krajín, tak sa rozhodlo, že predmetných 54.000 sa môže použiť v prípade, ak iný štát bude v najbližšom období čeliť náhlemu prílevu utečencov. Ak sa tento počet v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť na ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka.

Slovensko tak má do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Únia podporí túto relokačnú schému 780 miliónmi eur. Prijímajúci štát dostane 6000 eur na jedného utečenca.

Každá členská krajina bude mať právo odmietnuť konkrétneho žiadateľa o azyl, a to v prípade, že by predstavoval hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Žiadateľ o azyl musí zostať v hostiteľskom štáte, do ktorého bol pridelený. Bez jeho súhlasu sa nemôže presunúť do iného. Ak ho opustí, eskortuje sa späť. Okrem toho sa vystaví riziku, že stratí ochranný právny status. Identifikovať pôvodnú hostiteľskú krajinu, teda Taliansko alebo Grécko, sa bude dať vďaka povinnému snímaniu odtlačkov prstov.