BRATISLAVA - Vietnam si vo štvrtok pripomína 40. výročie skončenia vojny ako dôsledku dobytia hlavného mesta vtedajšieho južného Vietnamu Saigon, ktorý obsadili vojská partizánov a komunistického severného Vietnamu.
Územie ázijskej krajiny sa stalo jedným z dejísk studenej vojny medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom. Obe mocnosti sa do vojny postupne aktívne zapojili v 60. rokoch. Publikované zábery krutých bojových akcií, neúspechy armády a rastúci počet mŕtvych vojakov nakoniec donútili vládu vo Washingtone v roku 1973 stiahnuť svoje sily.
Nezávislosť Vietnamu vyhlásil jeho vodca Ho Či Min na sklonku druhej svetovej vojny 2. septembra 1945 v Hanoji, no krajina zostala pod správou víťazných mocností. Po porážke Francúzi severný Vietnam opustili v roku 1956 a hlavnou oporou južného Vietnamu, v ktorom videli hrádzu proti rozširujúcemu sa komunizmu, sa stali Spojené štáty. V roku 1962 už v krajine bolo 10-tisíc amerických vojakov a koncom roku 1965 už 190-tisíc. Oficiálne sa do konfliktu so severným Vietnamom Američania dostali po spornom Tonkinskom incidente, keď v auguste 1964 severovietnamské bojové lode údajne napadli americké plavidlá.
Do konca roka bolo v južnom Vietname 550-tisíc vojakov a 100-tisíc námorníkov a letcov. Napriek tomu sa im nepodarilo zastaviť podporu komunistického severu partizánom na juhu krajiny. Tridsiateho apríla 1975 do Saigonu vstúpili komunisti a boje sa tým pádom skončili. Výsledkom bojov bola smrť odhadom až štyroch miliónov ľudí.
Po páde južného Vietnamu sa krajina zjednotila pod nadvládou komunistov, ktorí o rok neskôr vyhlásili Vietnamskú socialistickú republiku. USA a Vietnam však obnovili diplomatické styky až v roku 1995 a Spojené štáty dnes patria k najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci Vietnamu. V 90-miliónovej krajine na pobreží sporného Juhočínskeho mora stále vládne komunistická strana potláčajúca opozíciu a obmedzujúca slobodný prístup k informáciám.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies