Pred 25 rokmi sa odohral krvavý útek z leopoldovskej väznice

Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v minulom roku. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Uriga môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.

Ivor: Vražda dozorcov v Leopoldove bol jeden z najtragickejších činov

"Na 25. výročie krvavých udalostí v leopoldovskej väznici v súvislosti s násilným útekom a niekoľkonásobnou vraždou, ktorej sa dopustili Tibor Polgári a spol. si spomínam aj v súvislosti s prvou leopoldovskou vzburou, ktorá bola rok predtým. Išlo o určitú eufóriu odsúdených v tom období, kedy sa mnohí nedostali na slobodu v dôsledku rozsiahlej amnestie bývalého prezidenta Václava Havla a mnohými aj politickými subjektmi boli u nich posilňované myšlienky, že by sa aj oni mali dostať na slobodu, keďže boli odsúdení socialistickými súdmi. A to napriek tomu, že už predtým boli odsúdení za závažné trestné činy násilného charakteru a nie za politické delikty. V každom prípade to bol jeden z najtragickejších činov a útokov voči verejným činiteľom a voči štátnej moci," zdôraznil pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a generál Jaroslav Ivor.

Žitný: Vražda dozorcov v Leopoldove bol najbrutálnejší čin 90. rokov

"Moja spomienka na prípad zavraždenia piatich dozorcov v leopoldovskej väznici sa spája s emotívnou reakciou jedného môjho priateľa - príslušníka polície, ktorý povedal: 'Z toho senníka (kde ozbrojených väzňov chytili príslušníci polície - poznámka TASR) nemal vyjsť ani jeden živý. A všetci ľudia by tomu v duchu zatlieskali'. Bola to bezprostredná prudká reakcia, azda aj preto, že jedného zo zavraždených dozorcov onen príslušník osobne poznal. S takou brutalitou sa vo svojej praxi nestretol," povedal bezpečnostný analytik Milan Žitný.

"S odstupom času vnímam tento hrozný čin ako dôsledok uvoľnenia represívneho politického režimu v kombinácii s extrémnou nespokojnosťou tých väzňov, ktorí po rozsiahlej amnestii prezidenta Václava Havla neboli prepustení na slobodu. Páchatelia však zle odhadli svoje možnosti, keď plánovali utiecť do cudziny," vyslovil svoj názor analytik Žitný.

Tóth: Bol som šokovaný brutalitou akou zavraždili dozorcov v Leopoldove

"V čase tohto prípadu som bol začínajúcim novinárom. Pamätám si, že som bol šokovaný brutalitou a bezohľadnou odhodlanosťou páchateľov. Prešlo pár rokov a na Slovensku nám vyrástli gangy podsvetia, ktoré boli v mnohých ohľadoch ešte surovejšie a bezohľadnejšie ako Tibor Polgári a spol. Na leopoldovskom prípade ma jedna vec dodnes zaráža. Išlo o skupinu už trestaných páchateľov závažnej trestnej činnosti. V posudzovanom prípade neváhali vraždiť alebo asistovať pri vražde verejných činiteľov a strážcov zákona. Napriek tomu viacerí vyviazli s pomerne ľahkými trestmi, aj keď na druhej strane musím uznať, že doživotia pre Harvana, Polgáriho a Duda boli adekvátne," dodal pre TASR bývalý novinár a súčasný publicista Peter Tóth.

Výberová chronológia udalostí v Leopoldove a súdneho procesu s chytenými väzňam:

23. novembra 1991 - Pri sčítaní väzňov Tibor Polgári požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky hodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Miloš Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy, odcudzili dva samopaly a štyri pištole a dostali sa až k bránam väznice. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného - Jozefa Snopeka - zobrali so sebou ako rukojemníka. Polgári ešte zastrelil väzňa, ktorého - podľa vlastného tvrdenia - nemal rád. Počas úteku kradli kriminálnici autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie.

23. - 24. novembra 1991 - V rozsiahlej policajnej akcii utečencov z väznice v Leopoldove pochytali.

2. februára 1993 - Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudky nad aktérmi úteku a masovej vraždy v Leopoldove. Na doživotný trest odsúdil Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Na 13 rokov bol odsúdený Vladimír Duda, na 15 rokov Dalibor Bajger a Václav Fedák a na 18 rokov Bartolomej Botoš.

29. mája 1993 - V cele sa obesil jeden z odsúdených väzňov Ondrej Harvan.

4. marca 1994 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotné tresty odňatia slobody pre aktérov vražedných útokov na dozorcov vo väznici v Leopoldove.

23. júna 2009 - Brány ružomberskej väznice opustil Václav Fedák, prvý zo siedmich väzňov odsúdených za krvavý masaker dozorcov a útek z Leopoldova.

2011 - prepustili na slobodu Vladmíra Dudu.

13. apríla 2015 - Z ružomberskej väznice prepustili Dalibora Bajgera.

4. mája 2016 - Miloš Uriga neuspel na súde so žiadosťou na obnovu konania. Krajský súd v Bratislave návrh zamietol. Podľa senátu prvostupňového súdu neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, v návrhu odsúdeného nebola uvedená žiadna nová skutočnosť, na základe ktorej by mala byť povolená obnova konania. Uriga môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2022.

- Bartolomejovi Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.

- Tibor Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018.