BRATISLAVA - Zdobenie príbytkov vetvičkami ihličnatých stromov má u nás dávnu tradíciu, ktorú si osvojili aj kresťania. Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili sa ozdobami zo slamy, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdobami, medovníkmi či sušeným ovocím.
Výprava za vianočným stromčekom do lesa nabudzovala predvianočnú náladu. V mestách sa stromčeky predávali na trhoch a často sa pripravovali v tajnosti až do Štedrého dňa, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. Podľa veľkosti sa stavali buď do kúta na stolček, prípadne do stojanu z kovu alebo dreva do stredu izby.
V európskych mestách sa do 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach, pri ktorých sa organizovali rozličné charitatívne akcie. Napríklad v Bratislave sa prvý takýto strom objavil roku 1896 pred Mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie.
Ako sa práve vianočný stromček stal jedným zo symbolov kresťanských Vianoc, hovorí niekoľko legiend. Podľa jednej svätý Bonifác, apoštol germánskych kmeňov, vyťal posvätný dub boha Thora pred očami náčelníkov germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Legenda ďalej hovorí, že v dutine obrovského duba bola skrytá jedlička.
Zdobenie prvého stromčeka na Vianoce sa pripisuje aj Martinovi Lutherovi, ktorému vraj pri prechádzke lesom učarovali snehom zaviate stromčeky, a preto si jeden vzal domov, kde ho ozdobil. Nesporný je však fakt, že v 16. storočí sa už na vianočných trhoch v Nemecku predávali ozdoby z vosku určené práve na vyzdobenie stromčeka. Z Nemecka sa táto tradícia rozšírila ďalej do Anglicka a neskôr aj do Uhorska, kde sa stromčeky najprv ujali v domácnostiach šľachty, potom meštianstva a napokon aj vo vidieckych obydliach.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies