POPRAD – Početnosť väčšiny druhov operencov dlhodobo klesá, pripomenula to Správa Tatranského národného parku (TANAP). Podľa nej musia viacerým nástrahám čeliť aj sťahované vtáky, ktoré sa po zime postupne vracajú aj na územie národného parku.
„Ide o ilegálny lov, prudké výkyvy počasia či prirodzených predátorov. Každú jar preto s napätím očakávame, či sa k nám do dvora vrátia práve naše bociany či lastovičky,“ vysvetlil riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.
Po bocianoch čiernych a bielych, ktoré prilietavajú na prelome marca a apríla, by sa do národného parku mali po náročnej púti z Afriky vrátiť aj orly krikľavé, tie prekonávajú asi 10-tisíc kilometrov. Pracovníci Správy TANAPu v minulosti prostredníctvom miniatúrnej vysielačky sledovali lety samičky orla krikľavého Aničky, vlani sa však vrátila zo svojho zimoviska už bez vysielačky.
Postupne by mali zo svojich zimovísk priletieť aj spomínané lastovičky a ďalšie druhy drobných spevavcov. „Medzi poslednými navrátilcami je sedmohlások obyčajný, červenák karmínový a strakoš červenochrbtý,“ vymenoval Majko, podľa ktorého patria sťahovavé vtáky oddávna k poslom prichádzajúcej jari.
„Koncom februára sa na oblohe pod Tatrami ako prvé objavujú škovránky poľné, drozdy trskotavé a škorce obyčajné, po nich v marci nasledujú trasochvosty biele, husy divé a bieločelé, cíbiky chochlaté a sluky hôrne,“ uviedol riaditeľ správy národného parku. Medzi vzácnych migrantov, ktoré sa tu zastavia len na krátky čas a pokračujú ďalej na sever, je podľa neho možné zaradiť kulíky zlaté, bojovníky bahenné a žeriavy popolavé.
„Postupné predlžovanie dní a pokles mrazov naštartuje u viacerých druhov obdobie toku. Orly skalné a sokoly sťahovavé v marci predvádzajú vo výške nad hniezdiskom úchvatné svadobné lety, aby si voči ďalším jedincom svojho druhu vymedzili vlastné teritóriá,“ priblížil život v národnom parku Majko. Koncom marca s príchodom šera podľa neho ožívajú húkaním viacerých druhov sov aj staré lesy.
Podľa Správy TANAPu bolo na Slovensku doteraz zistených viac ako 350 druhov vtákov, pod ich pokles sa podpisuje aj intenzívne hospodárenie v krajine, na ktoré vtáky reagujú veľmi citlivo, ide napríklad o chemizáciu, s ktorou je spojený úbytok hmyzu. „Veľký problém je aj ničenie mokradí a nadmerná ťažba dreva,“ dodal Majko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies