V prvom volebnom období bolo Thatcherovej úlohou zvrátiť ekonomický pokles v krajine. Premiérka sa usilovala o vytvorenie hospodárstva založeného na slobode a hospodárskej súťaži. Presadzovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.
Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "železná lady". Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po jej zásahoch nezamestnanosť stále rástla, na konci prvého volebného obdobia volebné preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklandských ostrovov, ktoré obsadila Argentína v roku 1982. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesli na čelo vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom období sa Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. Ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby.
V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.
Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Demisiu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.
"Železná lady" v roku 1990 opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec - po lordovi Liverpoolovi. Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Spojenému kráľovstvu sebavedomie.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom meste Grantham v grófstve Lincolnshire v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu na Oxfordskej univerzite, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, neskôr študovala aj právo na Oxforde.
V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. V roku 1970 si túto energickú političku vybral premiér Edward Heath za ministerku školstva. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju po Heathovom odstúpení v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Jej politika sa stala pojmom - thatcherizmus.
V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 bola povýšená do doživotného šľachtického stavu ako barónka. Tým získala členstvo v Snemovni lordov britského parlamentu. V roku 1995 dostala barónka Thatcherová najvyšší britský rad, ktorým je tradičný Podväzkový rad, a v roku 1998 získala americké ocenenie Cenu slobody Ronalda Reagana.
Bola autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Po sérii problémov so srdcom v 90. rokoch sa Thatcherová utiahla do ústrania.
Margaret Thatcherová sa v júni 2010 vrátila na krátku návštevu do londýnskeho sídla predsedu vlády na Downing Street. Asi 45 minút tam strávila bývalá konzervatívna politička s vtedajším premiérom Davidom Cameronom pri šálke čaju.
Herečka Meryl Streepová získala Oscara, Zlatý glóbus a cenu BAFTA za titulnú rolu britskej premiérky Margaret Thatcherovej vo filme The Iron Lady (Železná lady, 2011).
Bývalá britská premiéra Margaret Thatcherová zomrela v Londýne 8. apríla 2013 vo veku 87 rokov po mozgovej príhode. Jej pohreb sa konal 17. apríla 2013. Sprievod sa vydal z Westminstru a skončil v Katedrále sv. Pavla, kde sa konala bohoslužba. Požehnanie nad rakvou udelil arcibiskup z Canterbury Justin Welby. Po ňom rakvu s pozostatkami, za ktorými kráčali členovia rodiny, ako aj kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Philipom a cirkevní hodnostári, vyniesli z Katedrály sv. Pavla, odkiaľ ich previezli na cintorín Kráľovskej nemocnice v Chelsea.
Na rozlúčke s Thatcherovou sa zúčastnilo vyše 2300 hostí zo 170 krajín. Medzi nimi bolo 11 úradujúcich predsedov vlád, bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a bývalý americký viceprezident Dick Cheney. Po obrade v Katedrále sv. Pavla a prevoze rakvy na cintorín Kráľovskej nemocnice v Chelsea nasledovala kremácia, ktorá sa uskutočnila v úzkom rodinnom kruhu.