Parízek: Ekonomický potenciál pre Slovensko je v Ázii, Afrike aj Južnej Amerike

Hlavne Afrika má obrovský potenciál v energetike a je to oblasť, kde Slovensko vie poskytnúť veľkú pridanú hodnotu. Slovenská ekonomická diplomacia je takisto aktívna aj na Kube či v Iráne, čo dokazuje aj množstvo slovenských delegácií do týchto krajín.

Pokiaľ ide o sektorové oblasti, Slovensko môže vyvážať produkty zo strojárskeho, automobilového, IT priemyslu a príbuzných odvetví, obranného či poľnohospodárskeho priemyslu. Šancu má aj stavbársky priemysel či energetika. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáša Parízka.

"Treba reflektovať na trendy a dynamiku rozvoja niektorých krajín. Veľmi dôležitá je Južná Amerika, Ázia, Čína, ale aj Afrika. Tá má obrovský potenciál v energetike a Slovensko vie poskytnúť vysokú pridanú hodnotu – prešli sme obdobnou vývojovou fázou, máme skúsenosti a technológie,“ vysvetlil Parízek s tým, že čoraz častejšie sa hovorí aj o projekte novej Hodvábnej cesty medzi Čínou a Európou. Ide konkrétne o tranzitné trasy a Slovensko podľa Parízka v rámci svojej geografickej polohy má šancu z tohto projektu vyťažiť, byť tranzitnou krajinou a mať väčšiu obchodnú výmenu s Čínou, ale aj s ostatnými krajinami.

"Na svojich cestách kladiem na prvé miesto prehlbovanie ekomicko-obchodných záujmov Slovenska a našich podnikateľov,“ povedal Parízek. Dôkazom sú podľa neho početné delegácie slovenských biznismenov. Ako dodal, veľký záujem prejavili slovenské spoločnosti o Nigériu, kde ho minulý rok v novembri na historicky prvej návšteve oficiálneho predstaviteľa SR sprevádzalo päť firiem zo strojárstva a energetiky. Okrem iného je značný záujem aj o krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, v Rusku Parízka sprevádzalo 17 podnikateľských subjektov, v Tadžikistane a Uzbekistane to boli štyri firmy.

Slovensko rozvíja kontakty aj s Kubou. „Je to krajina, ktorá je veľmi frekventovaná z pohľadu návštev našich vysokých politikov. Dohodli sme sa s Kubou na deblokácii dlhu, určitá časť má byť vyplatená finančne, istá časť má byť kompenzovaná liekom na liečbu diabetickej nohy, zavedením ktorého sa zaoberá ministerstvo zdravotníctva. Takisto je tam tretí balík, a to je spolupodieľanie sa na dostavbe elektrární,“ uviedol štátny tajomník MZV s tým, že ak sa Slovensku podarí vybudovať si na Kube dobré meno, môže nám to otvoriť dvere aj do iných krajín v tejto časti sveta.

Z pohľadu častých návštev slovenských ministrov je frekventovaný aj Irán, ktorý sa otvoril svetu po tom, čo sa podarilo uzavrieť jadrovú dohodu. Vďaka tomu sa uvoľnili sankcie voči Iránu a krajina začala obchodovať aj s inými európskymi štátmi. „Bolo tam množstvo návštev a delegácií a ja verím tomu, že ešte aj bude, nielen do Iránu, ale aj z Iránu na Slovensko. Teraz je tá fáza, že sa pre nás trh v Iráne otvára a naše podnikateľské subjekty pochopili, že sú tam možnosti zintenzívnenia spolupráce. Verím, že výsledky bude čoskoro vidieť,“ uviedol Parízek.

Pokiaľ ide o krajiny Európskej únie, je podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie ekonomická výmena uľahčená tým, že tu funguje voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb. „V rámci EÚ to máme dobre etablované, je tu možnosť voľného pohybu. Tu nie sú extra bariéry, ale nikdy nie je tá ekonomická spolupráca taká dobrá, aby nebolo čo zlepšovať. Presadzovať sa musíme na všetkých frontoch,“ dodal Parízek.

Čo sa týka praktického výkonu ekonomickej diplomacie, je dôležitá aj bezproblémová spolupráca s ministerstvom hospodárstva (MH) a jemu podriadenej agentúre SARIO. „My robíme prvú líniu kontaktu, snažíme sa otvárať dvere, ale už konkrétna realizácia projektov, dotiahnutie investícií, tým už sa zaoberajú vecne príslušné agentúry alebo samotné MH SR alebo podnikatelia. Akýkoľvek impulz, požiadavku sa snažíme sprostredkovať, zjednodušiť prístup k informáciám a naštartovať kontakt, ale za samotnú realizáciu zodpovedajú iné orgány,“ povedal na margo kompetencií ministerstiev Parízek.

Slovensko má ekonomického diplomata približne v 40 krajinách. Tam, kde Slovensko ekonomického diplomata nemá, jeho úlohu vykonáva veľvyslanec. Ich úlohou je presadzovať a obhajovať podnikateľské a ekonomické záujmy Slovenska, pomáhať pri prehľade o teritóriu, pri identifikácii potenciálnych partnerov, pri vysvetľovaní vnútroštátnej legislatívy, sprostredkovávaním kontaktov, vytváraním možností komunikácie a uľahčovaním prístupu našich podnikateľov na daný trh.

Diplomat musí poznať reálie danej oblasti, kde pôsobí, jazyk, trh. Mal by vedieť, kde sú diery na trhu, ktoré Slovensko vie zaplniť.