OĽaNO chce zodpovednosť funkcionárov za škody

Obyčajní tak chcú bojovať proti korupcii, ktorá Slovensko podľa nich ročne oberá o približne 500 miliónov eur. Základná idea návrhu pochádza z anglo-amerického konceptu žaloby „qui tam“, ktorej podstata tkvie v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac „zametená pod koberec.“

Verejných činitelia by podľa návrhu OĽaNO mali postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami „s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia“. Štátni a samosprávni funkcionári by zodpovedali za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedeli, že svojim konaním mohli spôsobiť škodu, no spoliehali sa na to, že ju nespôsobia, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody. 

V procese vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody koná generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie iného príslušného orgánu o porušení povinnosti verejného činiteľa (napríklad súdu alebo orgánu vykonávajúceho kontrolu). Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody môže prokurátor získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, resp. Úradu pre verejné obstarávanie, keďže oba orgány majú zákonnú povinnosť informovať prokuratúru o vydaní svojho rozhodnutia, v ktorom túto skutočnosť konštatujú. 

Návrhom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva sa budú poslanci zaoberať na septembrovej schôdzi. Opozičné strany už návrhy na hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov predkladali viackrát, národná rada ich vždy zamietla.