Nové vedenie ÚRSO odmieta predchádzajúce riešenie energetickej chudoby

„Návrh koncepcie predložený minulý rok bývalým vedením úradu bol novým vedením vyhodnotený ako nedostatočný. Súčasné vedenie ÚRSO totiž odmieta robiť pri takto závažnej legislatívnej a celospoločenskej problematike len polovičaté riešenia a tvoriť rôzne “koncepcie pre koncepcie“ len, aby sa formálne splnila povinnosť,“ povedal pre portál vEnergetike.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Regulátor tvrdí, že jeho zákonné kompetencie mu v žiadnom prípade neumožňujú reálne a komplexné vyriešenie problému energetickej chudoby. „Navyše nemáme legislatívnu iniciatívu a platí, že ani v jednom členskom štáte EÚ túto problematiku nerieši prioritne národný regulátor. Ide o komplexný celospoločenský problém, ktorý súvisí najmä so sociálnou situáciou a chudobou ako takou - ľudia, ktorí sú chudobní, majú problém aj s platením energií,“ zdôraznil Igaz.

ÚRSO podľa neho iniciuje a podporuje pri hľadaní skutočných riešení rokovania medzi zainteresovanými ministerstvami a organizáciami, ktoré musia viesť k prijatiu systémových, navzájom súvisiacich, legislatívnych opatrení. „Platí pritom, že ÚRSO nemá zo zákona legislatívnu iniciatívu! Tento problém sa musí riešiť komplexne a to ako problém najmä sociálnej politiky a chudoby ako takej, tým pádom by logicky do jeho riešenia malo prioritne vstupovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,“ dodal Igaz s tým, že vhodné riešenie energetickej chudoby stále hľadá aj EÚ. „Pre tento pojem stále neexistuje v rámci EÚ ani len jednotná definícia, či kritériá,“ konštatoval Igaz.

Ministerstvo práce malo, respektíve má zastúpenie v pracovnej skupine, ktorá mala vyriešiť energetickú chudobu. Ministerstvo však tvrdí, že gestorom riešenia energetickej chudoby je ÚRSO. „Môžeme ale uviesť, že rezort práce dlhodobo preferuje opatrenia, ktoré nie sú priamym finančným transferom, to jest napríklad riešenie cez zvýhodnené tarify, kreditové merače energií a podobne. Dôvodom je ich vyššia adresnosť smerom k úhradám energií, a tým zabezpečeniu prístupu k energiám týchto ľudí. Je potrebné vnímať to, že celkový nízky príjem rodiny nemusí znamenať aj ohrozenie energetickou chudobou. Tú vyjadruje skôr pomer celkových nákladov na energie a bývanie voči príjmu človeka, či domácnosti,“ odkázali z tlačového odboru ministerstva.

Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.