Modliť sa má zmysel. Vďaka modlitbám sa dejú zmeny, uzdravujú sa choroby, váha bremien sa odľahčuje z kameňa na pierko. S Bohom by sa malo rozprávať úprimne, v jeho blízkosti je treba odkryť masku, zahodiť pýchu a zosadnúť s neustále krútiaceho sa kolotoča povinností.
. Občas, keď je človeku priúzko, stráca akékoľvek slová a siaha po naučených modlitbách. Otčenáš je známy aj najväčšiemu nevercovi, a hoci obsah je neuveriteľne silný, stáva sa, že sa odriekava bez väčšieho zamyslenia. Čo teda Bohu človek hovorí, keď sa mu prihovára formou modlitby Otčenáš?
Otče náš, ktorý si na nebesiach
Ten, kto pristupuje k Bohu, by nemal mať pochybnosti o jeho existencii. Koniec koncov ani list sa nepíše neznámemu adresátovi, ani telefonát sa neuskutočňuje náhodným výberom čísiel, preto je prvotnou podmienkou vypočutia viera bez najmenšej pochybnosti.
Modlí sa k Bohu, ktorý vytvoril nebo a zem.
Tomu, ktorého dych je v ľudských pľúcach.
Tomu, kto je dobrý a dokonalý.
Tomu, kto človeka volá po mene, dokonca má spočítaný počet vlasov na hlave.
Tomu, v koho rukách je život a smrť.
Tomu, kto miloval tak, že dal jediného syna, aby sa v ňom odpustil i ten najtemnejší hriech.
Poznaj, kto je Boh a on ti ukáže, kto si TY.
Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje
Ak sa posväcuje meno, Bohu sa vzdáva vďaka. Vďačný postoj je kľúč, ktorým sa zatvárajú dvere sťažností a večnej nespokojnosti.
Zdá sa ti, človeče, že nemáš dôvod na vďaku?
Čo tak vyskúšať mať oči doširoka otvorené?
Vďaka Bohu za zobudenie sa a možnosť všetko urobiť lepšie.
Vďaka Bohu za to, že na Slovensku je vedomosť o základných hygienických návykoch a každý má šancu získať vzdelanie.
Vďaka Bohu, že je kde skloniť hlavu, že je kde spať a čo jesť.
Vďaka Bohu, že je k dispozícii oblečenie.
Vďaka Bohu za...
V prosbe, nech príde jeho kráľovstvo, je ukrytý návod na život. Božie kráľovstvo je naveky, kým všetko pozemské sa časom pominie. Pravdaže, Boh má radosť, ak človeka obstupuje jeden úspech za druhým, ak má dobré meno, ak sa kochá pohľadom pri cestovaní do ďalekých i blízkych krajín. Ale nech je stále na pamäti, že ani celý svet nie je hoden toho, aby ktokoľvek pozabudol na dušu a už vôbec nie, aby ju zapredal.
Buď vôľa tvoja
Je ťažké, niekedy sa zdá dokonca nemožné, vzdať sa vlastných predstáv o tom, čo by malo prísť.
Človek má prirodzené očakávania a sám sebe kladie pred oči sny a skúša sa otázkami.
Čo so mnou bude o desať rokov?
Je práca, ktorú mám, skutočne ušitá mne na mieru?
Sú vzťahy, do ktorých vstupujem, obohacujúce?
Najdôležitejšia otázka by však mala zahŕňať Božiu víziu.
Pane, páči sa ti, o čom premýšľam? Napĺňam potenciál, ktorý si do mňa vložil?
Nadarmo sa totiž namáha staviteľ, ak dom nestavia najvyšší.
Nech je najväčšou túžbou žiť tak, aby mal ON radosť. Tak, aby sa vypôsobil úsmev na jeho tvári. Je to pripravenosť na deň, keď bude nutné zodpovedať sa mu v tvárou v tvár ako jedinému sudcovi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
V Evanjeliách je citeľné Ježišovo uistenie, že nie je potrebné robiť si starosť o odev či pokrm.
Ale tiež je zreteľné vystríhanie pred lenivosťou.
Človek, ktorého srdce je plné lenivosti, iba túži a túži, ale nevykoná nič, aby premenil sen v skutočnosť.
Lenivcovi dobre slúži jazyk pri rozprávaní, ale málo využíva ruky, aby čo-to dosiahol.
Lenivec načahuje dlane, ale k ústam ich späť nevráti.
Božie stvorenstvo má všetky predpoklady, aby prospievalo a on usilovné dielo požehná. Ježišovi na púšti stačilo päť chlebov a dve ryby,, aby nakŕmil tisíce hladných. Vlož mu aj to málo, čo máš (všetky schopnosti a vedomosti) a on to rozmnoží a obdarí múdrosťou pri hospodárení s financiami.
A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom
Ak sa v modlitbe vyzná akýkoľvek hriech, Boh je verný a spravodlivý, aby ho odpustil a dal silu zmeniť sa. Avšak neodpustenie, ktoré máva človek voči človeku, sťažuje alebo úplne kazí Božiu prácu. Mysle sú zaneprázdnené horkosťou a počítaním krívd. Vytvárajú sa neviditeľné notesy, v ktorých sa značí, čo a kto kedy komu povedal, ako sa ublížilo a koľko trápenia to spôsobilo.
Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho. Ak je smädný, daj mu vodu. Nečakaj odpustenie, ak nie si ochotný odpustiť aj ty blížnemu.
A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého
Pokušenia na človeka prichádzajú a Boh ich dopúšťa, aby viera porástla, aby sa osvedčila a vypôsobila vytrvalosť. Ani Ježiša ako Božieho syna pokušenia neminuli, ale on zvíťazil, aby tak mal silu ten, čo sa k nemu v čase skúšok privinie.
V neuveď nás do pokušenia je obsiahnutá túžba neupadnúť a nedať sa nimi premôcť, ale aj volanie o taký hlboký vzťah človeka a Boha, že pokúšaný si nebude zúfať, že zlo uvidí ako zrniečko, kým dobro porastie ako skala, o ktorú sa oprie.
Lebo Bohu patrí kráľovstvo, i moc, i sláva.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies