BANSKÁ BYSTRICA - Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici pripravilo podujatie Sú kostlivci ozaj strašidelní?, na ktorom hosťujúca bioarcheologička Zuzana Hukeľová priblíži, ako antropológovia dokážu čítať z kostí. O tom, čo všetko sa dá z nich reálne zistiť, sa návštevníci dozvedia v Thurzovom dome 25. októbra o 17.00 h, informovala manažérka múzea Dana Kurtíková.
Kosti umožňujú antropológom nahliadnuť do života našich predkov. Majú schopnosť reagovať na všetko, čo sa s telom deje, a sú akousi kronikou života svojho "majiteľa".
"V rámci mojej prednášky s návštevníkmi v prenesenom význame nazrieme do sveta mŕtvych a vypočujeme si aspoň niektoré z ich príbehov. Dozvieme sa, čo všetko je možné na ľudskej kostre vidieť, čo sa stane, keď si človek napríklad neumýva zuby, či ako vieme rozlíšiť jednotlivé ochorenia. Vysvetlím im aj, prečo Tutanchamón používal barlu. Povieme si niečo o zdravotnej starostlivosti a tiež o tom, ako v rôznych obdobiach vnímali ľudí, ktorí sa od spoločnosti odlišovali," konštatovala Hukeľová.
Podľa bioarcheologičky morfologické a patologické znaky sú v kosti zapísané, až kým nie je kosť nejakým spôsobom zničená. V ideálnom prípade to môžu byť aj milióny rokov. Horšie je to so zachovaním biochemických vlastností, ktoré sú veľmi náchylné na vonkajšie prostredie. "Napríklad DNA môže byť zachovaná niekoľko tisíc i desaťtisíc rokov v dobrých podmienkach. Najstaršia DNA rodu Homo je v súčasnosti stará 400.000 rokov," dodala Hukeľová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies