"Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol v pondelok 25. marca 2019 doručený návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky. Tento návrh je evidovaný na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu Rvp 559/2019," uviedla v utorok hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
V prvom kole prezidentských volieb skončil Harabin tretí so ziskom 14,34 percenta hlasov. Do druhého kola postúpili Zuzana Čaputová, ktorú volilo 40,57 percenta voličov, a Maroš Šefčovič so ziskom 18,66 percenta hlasov.
V podaní Harabin namieta a nestotožňuje sa, že Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.
"Navrhovateľ nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je pravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom, hodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto rozhodnutie je slobodným rozhodnutím každého kandidáta, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb spočíva v tom, že kandidát Dr. Ing. R. Mistrík sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Mgr. Zuzany Čaputovej, a to za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta," píše sa v sťažnosti. Sťažovateľ ďalej tiež uvádza, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej.
Štefan Harbani. Zdroj: TASR
ÚS zaevidoval v utorok aj druhé podanie týkajúce sa volieb prezidenta SR, pôvodne adresované Štatistickému úradu SR. Občianka sa v ňom sťažuje na výsledky volieb v prvom kole a žiada ho zopakovať. Namieta pritom, že počas volebného moratória v relácii jednej televízie si bol hosť istý, že sa bude konať druhé kolo volieb.
"Ako mohol vedieť a byť si na 100 percent istý tým, že sa bude konať 2. kolo volieb, keď ku dňu 14. marca 2019 zo zákona nemožno zverejňovať štatistiky a robiť kampaň... Svojím prejavom len ovplyvnil a nepriamo zasiahol do mienky ľudí, čiže ich tzv. zmanipuloval," uviedla v sťažnosti.
ÚS však môže rozhodovať o sťažnostiach na nezákonnosť a neústavnosť volieb až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov nefunkčné.
Aktuálne má Ústavný súd len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie. Národná rada SR zatiaľ nezvolila žiadnych kandidátov, z ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať chýbajúcich sudcov ÚS.
"Ústavný súd je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna Ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov. Aktuálne však Ústavný súd pracuje v zložení štyroch sudcov a rozhoduje len vo veciach, v ktorých je príslušný rozhodovať senát Ústavného súdu. Na rozhodovanie vo veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum Ústavného súdu, je preto nevyhnutné jeho doplnenie," uviedla ústavná sudkyňa Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedu ÚS.
Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. Ústavný súd má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu.
"Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní," skonštatovala v minulosti Baricová.