Na kalamitu po víchrici pôjde 1,12 milióna eur

Kabinet dnes schválil takéto navýšenie pôvodnej sumy, určenej na dotácie v spomínanom fonde. Ten pôvodne mal mať na dotácie vyčlenených 21 miliónov eur. „Zvýšením objemu výdavkov na poskytovanie dotácií sa umožní realizácia projektov v oblasti spracovania kalamity, asanácie stromov poškodených vetrovou smršťou v okolí a na turisticky značených chodníkoch s cieľom dosiahnuť a udržať priaznivý stav biotopov európskeho a národného významu,“ uvádza sa v dôvodovej správe vládneho materiálu, ktorý pripravil rezort životného prostredia. Plánujú sa aj opatrenia v ochranných pásmach chránených území, ktoré slúžia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. V tých nebola povolená výnimka na spracovanie náhodnej ťažby.

Na Slovensku 14. a 15. mája 2014 intenzívne pršalo a aj v predchádzajúcich dňoch prevládalo chladné a daždivé počasie. Na severnej strane Tatier miestami zaznamenali rekordné úhrny zrážok - až 141,3 milimetra za 24 hodín. Vysoký rozdiel tlaku vzduchu v Európe spôsobil mimoriadnu situáciu, pri ktorej rýchlosť vetra dosahovala v nárazoch až 100 kilometrov za hodinu. Lesná pôda a koruny stromov, nasýtené zrážkovou vodou, spolu s mimoriadnou silou vetra spôsobili poškodenie stromov a rozvrátenie porastov na rozsiahlom území Slovenska. Z doposiaľ uverejnených odborných odhadov vyplýva, že išlo o druhú najväčšiu vetrovú kalamitu za posledných 20 rokov. Podľa predbežných hlásení lesohospodárskych subjektov rezortu pôdohospodárstva vetrová kalamita poškodila viac ako 3,7 mil. metrov kubických drevnej hmoty.  
             

Podľa aktuálnych údajov Štátnej ochrany prírody SR mala veterná smršť deštrukčné dôsledky na území 11 správ národných parkov a chránených krajinných oblastí. Z hlásení o rozsahu škôd vyplynulo, že v 2. až 5. stupni ochrany bolo poškodených viac ako 972-tisíc metrov kubických drevnej hmoty. Najpostihnutejšie boli chránené územia v územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku s viac ako 522-tisícmi kubíkov a Správy národného parku Nízke Tatry s viac ako 200-tisíc metrami kubickými drevnej hmoty. 

V chránených územiach s 5. stupňom ochrany vo vlastníctve neštátnych lesohospodárskych subjektov postihla veterná smršť viac ako 97-tisíc kubíkov drevnej hmoty. Ide o chránené územia, v ktorých je dlhodobým zámerom ponechať územie na samovývoj. Rozhodnutím orgánov ochrany prírody aj po vetrovej kalamite z roku 2004 ponechali drevnú hmotu v týchto porastoch. „Ponechaním ďalšej drevnej hmoty v týchto územiach, aj napriek pripravovaným ochranným opatreniam, nie je možné vylúčiť pokračovanie gradácie podkôrneho hmyzu a jeho šírenie v porastoch ochranného pásma a následne aj v širšom okolí,“ uvádzajú autori vládneho materiálu. 

Vetrová kalamita poškodila, resp. rozvrátila lesné porasty, ktoré sú zároveň lesnými biotopmi európskeho i národného významu. Ide najmä o bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy, vápnomilné bukové lesy, smrekové lesy čučoriedkové, smrekové lesy vysokobylinné. Vo veľkej miere ide o lesné biotopy poškodené vetrovou kalamitou z roku 2004 s následným poškodením porastov podkôrnym hmyzom. Naviac boli zničené aj biotopy chránených druhov a hniezdnych stromov s aktuálne obsadenými hniezdami vtákov. Rozsah poškodenia druhov a biotopov nie je možné v súčasnosti odhadnúť. Z chránených stromov bolo šesť zasiahnutých kalamitou, v jednom prípade zanikol predmet ochrany, ostatné poškodené chránené stromy si vyžadujú odborné ošetrenie. Aj infraštruktúra chránených území je poškodená, a to najmä turisticky značené chodníky a bežecké trasy. Vytrhnuté korene stromov a pády objemných kmeňov poškodili povrch prístupových chodníkov, poškodené a zničené sú aj zábradlia a oplotenia pri chodníkoch, konštrukcie informačných panelov, vrátane panelov samotných. 
     

V ochranných pásmach chránených území budú nevyhnutné opatrenia, slúžiace na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany. V týchto územiach nebola a nebude povolená výnimka na spracovanie náhodnej ťažby. Opatrenia musia povinne urobiť organizácie ochrany prírody. Ich cieľom je eliminácia škôd v okolitých hospodárskych lesoch v užívaní štátnych a neštátnych subjektov a kompenzácia zvýšených nákladov pri ochrane lesa. Týka sa to najmä vlastného územia TANAP-u a katastrálnych území miest a obcí Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso, Štrba, Bobrovec, Zuberec, Pribylina, Jamník, Kvačany, Liptovská Anna, Huty, Prosiek, Liptovský Trnovec, Babky a Liptovské Matiašovce v kompetenčnom území Správy TANAP-u. 

Okrem toho budú potrebné ochranné opatrenia pre poškodené biotopy a opatrenia pre umožnenie návštevnosti chráneného územia. Treba obnoviť infraštruktúru chránených území (turistické chodníky, náučné chodníky, zábradlia, cyklotrasy a bežecké trasy, informačné panely). Ide najmä o odstránenie stromov poškodených vetrovou kalamitou na turisticky značených chodníkoch, náučných chodníkoch, cyklotrasách a bežeckých trasách a v ich bezprostrednom okolí.