BRATISLAVA - Interrupciu podstupujú každoročne aj veľmi mladé dievčatá, ktoré sa takto pravdepodobne vyrovnávajú s následkami prvých sexuálnych skúseností.
Skoré sexuálne skúsenosti, od ktorých sa odborníci a väčšinou aj rodičia snažia mladých ľudí odradiť, nie sú napriek radám starších výnimkou ani u slovenských tínedžerov. Ako poukázala gynekologička MUDr. Denisa Lacková – Krivušová z Gynekologicko-pôrodníckeho centra v Trenčíne, skúsenosť s pohlavným stykom má vo veku 15 rokov asi 13 percent školákov.
Skúsenosti z praxe ukazujú, že asi väčšina mladých sa snaží k sexuálnemu styku pristúpiť zodpovedne a používa kondóm alebo hormonálnu antikoncepciu. Asi tretina sa spolieha na prerušovanú súlož, čo sa však, ako upozorňujú gynekológovia, môže skončiť aj neželaným tehotenstvom. Pokiaľ tínedžeri po ochrane nesiahnu, je to podľa prieskumu väčšinou z toho dôvodu, že na možnosť tehotenstva nemyslia alebo s pohlavným stykom nepočítali, či spôsoby ochrany nepoznajú.
Interrupciu tak podstupujú každoročne aj veľmi mladé dievčatá, ktoré sa takto pravdepodobne vyrovnávajú s následkami prvých sexuálnych skúseností. Len vlani umelé prerušenie tehotenstva absolvovalo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii takmer 500 dievčat vo veku 15 až 18 rokov.
Štatistiky ukazujú, že najčastejšie umelé prerušenie tehotenstva podstupujú ženy vo veku 30 až 34 rokov. Tento fakt je zaujímavý, keďže ženám v tomto veku by už plánovanie rodiny nemalo byť pravdepodobne cudzie. Najčastejšie pritom umelé prerušenie tehotenstva podstúpili ženy, ktoré už majú dve deti (spolu 2641).
V roku 2011 zdravotnícke zariadenia nahlásili NCZI 8818 umelých prerušení tehotenstiev, v roku 2012 ich bolo 8443. Asi iba v desatine prípadov sa ženy pre tento krok rozhodli na základe iných ako zdravotných dôvodov. Napriek tomu, že trend sa zdá byť pozitívny, počet potratov vzhľadom na počet živonarodených detí stúpa.
Slovenskí odborníci z oblasti gynekológie upozorňujú, že hoci je v súčasnosti najmä vďaka médiám a internetu obrovský prísun údajov o reprodukčnom zdraví, fungovaní hormónov či ochrane pred počatím, mnohé sú neregulované a chýba im odborné vysvetlenie. Situáciu v súvislosti s informovanosťou žien a dievčat chce preto Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť (SGPS) zmeniť.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo prof. MUDr. Miroslav Borovský, PhD upozornil, že Slovensko stále patrí medzi krajiny s minimálnym využívaním tejto metódy s 12 percentami plodných žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu oproti 49 percentám žien v niektorých krajinách západnej Európy.
"Opierajúc sa o štatistiky z niektorých európskych krajín, užívanosť hormonálnej antikoncepcie u nás je výrazne nižšia a aj trend je na rozdiel od týchto krajín klesajúci. Oproti nórskym, belgickým či holandským 49 percent žien, ktoré s úspechom užívajú antikoncepciu, radí Slovensko našich 12 percent na úroveň krajín takmer bez antikoncepcie," doplnil hlavný odborník. Rozdiel je výrazný aj oproti Českej Republike, kde je to 30 percent.
Medzi najspoľahlivejšie a najpoužívanejšie spôsoby ochrany pred neželaným otehotnením patrí podľa odborníkov práve hormonálna antikoncepcia. Tá dnes existuje v rôznych formách ako tablety, náplasti či vaginálny krúžok. Ani jednu z foriem nepreplácajú slovenské zdravotné poisťovne. Používanie prezervatívu je najúčinnejšou ochranou tiež v prevencii prenosu HIV či iných pohlavne prenosných ochorení.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies