Majiteľ psa sa už pomaly začal zmierovať s tým, že o svojho najlepšieho priateľa nadobro prišiel, ale potom mu zazvonil telefón a všetko bolo inak.
To, že pes je najlepší priateľ človeka je stará známa pravda. Nech sa deje čokoľvek, on nám ostáva verný. O to viac zabolí, keď o neho z nejakého dôvodu prídeme. Paradoxne, človek sa často dokáže vysporiadať so smrťou svojho miláčika lepšie než s tým, keď sa mu niekde zatúla. Richard z Floridy svoju fenku stratil práve tak. Jedného dňa nebola na záhrade a odvtedy o nej nepočul.
Vo februári minulého roka Richard zistil, že jeho štvorročná sučka nie je na pozemku. Začal ju volať, no bez odozvy. Nebola tam. V hľadaní pokračoval ďalej, pýtal sa ľudí na ulici, známych, ale nikto o nej nič nevedel. Skrátka bez stopy zmizla. Pre Richarda to bolo ťažké, no po roku a pol neúspešného pátrania to pomaly začal vzdávať. Vtedy mu však zavolali z New Yorku.
V telefóne sa ozvala pracovníčka útulku na Long Islande, ktorý je od Floridy vzdialený viac ako 2000 kilometrov. Oznámila mu, že podľa čipu za uchom identifikovali jeho fenku Relay. Nemohol uveriť tomu, čo práve počul.
Ako sa pes dostal tak ďaleko, nikto presne nevie. Keď však po tejto záhade pátrali, z výpovede jednej pracovníčky na benzínovej pumpe sa zistilo, že Relay do New Yorku niekto doviezol autom. Videla totiž, ako ju neznámy muž volá k sebe a odchádza s ňou.
Zamestnanci z útulku zariadili prevoz Relay späť domov. Vyslali s ňou povereného dobrovoľníka, a tak mohla znovu vidieť svoju milovanú rodinu. Richard po jej návrate skonštatoval: „Myslím, že Relay je dobrodružka a chcela len vedieť, čo sa stane, keď opustí svoj domov nachádzajúci sa za bránkou.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies