HAAG - Niekdajší veliteľ jednotiek bosnianskych Srbov, generál Ratko Mladič, unikal zatknutiu a vydaniu pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu 16 rokov.
Jeden z najhľadanejších obžalovaných z vojnových zločinov na priestoroch bývalej Juhoslávie čelí rozsiahlej obžalobe, ktorá v 11 bodoch zahŕňa aj masakru bosnianskych Moslimov v Srebrenici či smrtiace obliehanie Sarajeva.
Ratko Mladič do armády vstúpil v roku 1965 po skončení štúdií na prestížnej belehradskej vojenskej akadémii. Ako dôstojník z povolania najskôr zastával "ideológiu bratstva a jednoty" juhoslovanských národov, ktorú presadzoval bývalý juhoslovanský prezident Josip Broz Tito.
V roku 1990 prišiel Mladič z Macedónska do Kosova. O rok nato ho preložili do Kninu, ktorý sa v polovici 90. rokov 20. storočia stal hlavným mestom samozvanej Republiky srbská Krajina (RSK). Na jar 1993 sa usadil v Bosne a Hercegovine.
Podľa Mladičových slov by sa Srbi bez nezávislého srbského štátu na Balkáne "cítili ako dobytok určený na porážku". Po úspechu v júni 1991 v Chorvátsku, vtedy ešte plukovník Mladič, veliteľ generálneho štábu kninského vojenského zboru, bol ambicióznym mužom. Tento prchký dôstojník konal svojhlavo, zľahčoval rozkazy nadriadených, vyzýval do útoku, hoci jeho nadriadení žiadali zdržanlivosť. Napriek tomu bol povýšený do hodnosti generála bývalej Juhoslovanskej národnej armády (JNA). Tá sa už sťahovala z územia Bosny na žiadosť medzinárodného spoločenstva. Generál Mladič však zostal v Bosne a o niekoľko dní sa postavil do čela novej armády bosnianskych Srbov. Podľa nezávislej tlače v Belehrade vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič rozhodol o jeho vymenovaní, ktoré sa pre budúcnosť mnohoetnickej Bosny ukázalo ako fatálne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies