BRUSEL - Európsky parlament (EP) pripravil sprísnenie európskych smerníc, ktoré sa zaoberajú odpadovým hospodárstvom a vychádzajú v ústrety konceptu obehového hospodárstva. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).
Mikolášik, ktorý je jediným slovenským europoslancom s plným členstvom vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), upozornil, že tento výbor pred týždňom (24.1.) sprísnil čísla požadované Európskou komisiou v rámci revidovaných smerníc k odpadovému hospodárstvu. O návrhu ENVI budú hlasovať všetci poslanci EP na marcovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu a podľa Mikolášika pozmenený návrh určite odobria.
ENVI žiada, aby sa do roku 2030 zvýšil podiel recyklovaného odpadu zo súčasných 44 % na 70 % a zníženie podielu podzemných skládok komunálneho odpadu na 5 % zo všetkých riešení na likvidáciu odpadov. Pôvodný návrh eurokomisie rátal so 65-percentnou recykláciou komunálneho odpadu a 10-percentným podielom podzemných skládok.
Mikolášik priznal, že gesčný výbor EP pre životné prostredie býva ešte ambicióznejší ako samotná Európska komisia, ktorá podporuje svetové prvenstvo EÚ v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa jeho slov prísnejšie limity požadované ENVI sú aj snahou prinútiť obyvateľov EÚ správať sa zodpovednejšie k svojmu okoliu.
"Je to celý reťazec akcií," upozornil poslanec na opatrenia, ktoré treba v prospech tohto návrhu prijímať. Treba začať politikou, aby vlády prijali čo najúčinnejšie kroky v oblasti odpadového hospodárstva, aby bolo dôslednejšie riešenie triedenie odpadov a ich opätovné uvedenie do ekonomického obehu.
"Treba pracovať s mestami a obcami, s regiónmi," skonštatoval Mikolášik. Pripomenul, že v rámci svojich pracovných návštev sa inšpiroval kanadskou provinciou Alberta, kde sú občania priamo vtiahnutí do procesu triedenia a spracúvania odpadkov a majú vysoký pocit zodpovednosti za svojej okolie. Navštívil však aj južné Taliansko, kde je veľa nelegálnych zasypaných skládok odpadu a v ich okolí sa rodí príliš veľa detí s vrodenými genetickými chorobami.
Slovenský europoslanec pripomenul veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, keď na jednej strane Švédsko má deficit odpadkov a na strane druhej krajiny južnej a strednej Európy viac ako dve tretiny odpadkov zahrabávajú pod zem. Aj na Slovensku podľa jeho slov ešte cítiť dedičstvo minulosti, keď sa odpadky likvidovali bez ohľadu na to, či dôjde ku kontaminácii spodných vôd a znečisteniu ovzdušia.
Ako presvedčiť ľudí, občanov pre viac recyklácie? Podľa poslanca je to vec štátnej politiky, ale kým sa smernice EÚ stanú realitou a budú implementované ako národné zákony, treba viac pracovať s verejnosťou, aby si ľudia sami osvojili zodpovednosť za svoje okolie a pochopili, že je to aj ekonomicky výhodné.
Mikolášik zároveň priznal, že v praxi to znamená istú reštrukturalizáciu odpadového hospodárstva a nákladnú likvidáciu starých skládok odpadov. Mestá a regióny môžu využiť na tento účel aj eurofondy. Brusel rád počúva, že štrukturálne fondy idú na projekty z oblasti životného prostredia a zdravia, na podporu ekonomiky a vynakladá na to miliardy eur. O finančné zdroje cez príslušné operačné programy možno žiadať jednotlivé slovenské ministerstvá.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies