Mesto Mosul je plné sirôt po rodičoch z teroristickej organizácie, nemajú nikoho ani sľubnú budúcnosť

Deti bojovníkov, ktoré prežili nálety a prišli o svojich rodičov pri oslobodzovaní Mosulu, sa dnes osamotene túlajú rozbombardovanými ulicami mesta. Nemajú nikoho, kto by sa o nich postaral alebo im dal najesť. „Spia v garážach, v troskách, nemajú nikoho, kto by sa o nich postaral,“ Salah Sadir, ktorý je tohto svedkom každý deň. Ten sa počas oslobodzovania zúčastňoval na dobrovoľných akciách a pomáhal irackej armáde.

Dnes si privyrába v telekomunikačných službách a hľadá spôsob, ako týmto zraniteľných sirotám pomôcť. „V meste je detská nemocnica, ale tá nemá dostatok kapacít, aby sa starala aj o nich. Môžu ich byť stovky. A dajú sa ľahko zneužiť,“ myslí si Salah. Počas bojov boli deti umiestnené v detských domovoch, no tie boli zničené a pripravili ich o strechu nad hlavou. „Pokiaľ to bude takto pokračovať ďalej, vyrastie nám tu generácia zlodejov a kriminálnikov,“ obáva sa ďalší Mosulčan Junis Abdullah, pričom kritizuje kroky vlády, ktorá túto situáciu dostatočne nerieši.

„Telá rodičov a príbuzných mnohých detí zostávajú aj pol roka od konca ofenzívy pod sutinami. Rekonštrukčné práce v meste pokračujú veľmi pomaly. Mnoho ľudí ostáva v táboroch, nemajú sa kam vrátiť,“ konštatuje Abdullah. Úrady sa snažia robiť čo sa dá, no na zozname je viac ako 13-tisíc mien detí, ktoré prišli o svojich rodinných príslušníkov.

„Máme zoznam 13-tisíc mien,“ povedala Sukaina Ali Younisová zodpovedá v kancelárii guvernéra v Mósule za služby pre siroty a vdovy „ale bude ich viac.“ Zoznam je skutočne dlhý pretože v Iraku sa za sirotu označuje aj dieťa, ktoré má iba jedného rodiča. Za obzvlášť závažnú situáciu sa tu považuje, ak rodina stratila hlavného živiteľa rodiny, teda muža. Ak príde o život matka, muž má možnosť sa znovu oženiť a dokonca sa aj vzdať detí z prvého manželstva. Keďže v tunajšej kultúre je neprípustné umiestniť nechcené dieťa do sirotinca, najčastejšie sa ho ujme blízka rodina.

„O väčšinu detí, ktoré boli osirotené počas konfliktu o znovudobytie mesta, sa stará širšia rodina. Vždy nás prekvapujú tým, akú odolnosť prejavujú voči traumám, ktoré museli zažiť,“ uviedla manažérka vzdelávacích projektov Človeka v ohrození v Iraku Michaela Guldanová. Tá potvrdila slová Mosulčanov, že meste sa ich nachádzajú stovky. Mnohé z detí, ktoré zostali po konflikte v meste, v poslednej chvíli zachránili pred bojmi unikajúci susedia, neznámi ľudia alebo armáda.

Younisová, ktorá sa sama angažuje v jednom stredisku opísala osud jedného malého chlapčeka, ktorý boje síce prežil, no nešťastne prišiel o ruku. Iba 8-mesačné Hamundího, ktorý sa v centre nachádza, použili teroristi ako návnadu. Keď sa ho irackí vojaci pokúsili zachrániť, zastrelil ich snajper. Armáda po dieťa poslala tank, no skôr než vojsko sa k chlapcovi dostal pes, ktorý novorodenca schmatol za ruku a chvíľu ťahal sutinami. Chlapca nakoniec zachránili, no lekári mu museli ruku amputovať.

Siroty bývalých bojovníkov IS majú situáciu oveľa komplikovanejšiu ako ostatné. Aj keď sa nepovažujú za priamu hrozbu, môže ich sprevádzať pocit zatrpknutosti, ktorí sa môže prejaviť v budúcnosti. Pri hľadaní nového domova týmto sirotám, pracovníčky zámerne uvádzajú, že deti sú obeťami vojny, nie že sú deti padlých militantov. „Nehovorím ľuďom, ktoré deti boli deťmi militantov, pretože pokiaľ sa niekto chce pomstiť ISIS, môže to robiť cez ich deti,“ vysvetľuje šéfka úradu. Informoval portál aktuality.sk.

„Staršie deti ISIS však nemajú luxus toho, že si nepamätajú pomery, v ktorých vyrastali,“ povedal sociálny pracovník Dalal Tariq z tábora Hadž Ali. Keď prišli do tábora, boli vystrašené. „Báli sa najmä vojakov. Militanti z ISIS ich presviedčali, že vojaci ich surovo zbijú,“ dodal na záver Tariq.