Lukáš Adamec si váži každého svojho fanúšika

„Niekedy, keď nevládzem a ľudia sa mi prihovárajú a chcú sa so mnou fotiť, tak mi aj preblesne hlavou, že ‘Ježiši, teraz nie...‘, ale trvá to asi päť sekúnd, lebo mám dosť mozgu na to, že si to vážim. O to ide, to som predsa chcel, chcem to a budem to chcieť. Chcem, aby sa moja hudba ľuďom páčila. Keď ma nikto nebude počúvať, budem to robiť len pre seba, ale to potom znamená, že sa tým nemôžem živiť, môžem to robiť len ako záľubu. A ja na hudbe milujem aj to, že je to moja práca a k tomu patria aj ľudia a ich priazeň. Oni sa iba tešia a je jedno, v akom som stave, či nevládzem alebo som nahnevaný, pohádaný, hocičo... Mal by som sa tešiť s nimi a aj sa teším,“ poznamenal v rozhovore pre agentúru SITA.

Mladý rodák z Košíc by bez hudby podľa vlastných slov neprežil. Múza však neprichádza vždy na zavolanie. „Občas sa sústredím, počúvam pieseň, rozmýšľam nad textom a nejde to, vtedy to netreba siliť. A potom sú také dni, že mi znenazdajky príde niečo na um, vtedy som schopný prerušiť aj debatu s kamošom, že ‘Sorry, teraz!‘ a bežím domov, kde si to hneď zaznamenám. Kamaráti to už chápu, hovoria mi ‘Jasné, bež‘. Takéto vzácne momenty treba využiť, na základe nich totiž vznikajú nové pesničky. Aj Horúca láska a Dýchaj takto vznikli,“ prezradil Adamec.

Nového materiálu má podľa vlastných slov momentálne aj na dva albumy. „Teraz ide o to vybrať tie najlepšie pesničky, porozmýšľať nad aranžom, porozmýšľať, ako by nás bavili hrať, ako by sme ich predviedli na koncertoch a hlavne ako by sme ich vedeli dať ľuďom. A treba uvažovať aj nad tým, či ich budú chcieť rádiá. Veľa ľudí povie, že je to jedno, aj ja robím hudbu hlavne preto, aby ma bavila, ale je to moja práca a keby som nemyslel na to, či sa ľuďom budú moje skladby páčiť a ako by sa im mohli páčiť, tak ďaleko nezájdem. Treba zohľadňovať veľa faktorov a vnímať aj trh,“ uzavrel.