Liba by uvítal spoločnú česko-slovenskú ligu, chýba mu rivalita

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v metropole Šariša začala rodiť hokejová všestrannosť, ktorá sa naplno prejavila v nasledujúcich dvoch desaťročiach v osobe Igora Libu. V súčasnosti už päťdesiatročný bývalý československý reprezentant sa môže pochváliť bohatou zbierkou medailí zo svetových šampionátov (1-2-2), ZOH (0-1-1), či ziskom titulov z federálnej ligy a slovenskej extraligy. Mrzí ho však iba jediný štart v slovenskom drese.   Podobne ako mnohí iní športovci sa od malička venoval viacerým športom, či už futbalu, hádzanej, volejbalu alebo atletike. Od roku 1970 ho ako desaťročného zaujal hokej, najmä svojou rýchlosťou, dynamikou a agresivitou. "K hokeju ma priviedla ulica, keďže práve tam sme športovali. Žiaľ v tej dobe neboli také vymoženosti ako v súčasnosti," uviedol pre TASR Liba, ktorý začínal korčuľovať na zamrznutej Toryse.   Talent a fyzické predispozície cibril sprvoti v rodnom Prešove, no ako osemnásťročný začal hrávať v neďalekých Košiciach v miestnom klube VSŽ. Tu si zdokonalil technickú zručnosť, ktorú umocnil dobrým korčuľovaním a jeho hru zdobila vyváženosť v útočnej i obrannej činnosti. "Po príchode do Košíc mi pomohlo, že som hrával s Brunclíkom. Najväčšiu pomoc som však pociťoval v spolupráci s Jánom Faithom a Barochovským, pričom Faith bol center a my dvaja mladí krídelníci. Práve to mi chýba v dnešnom hokeji," pospomínal Liba.   Rivalita medzi českými a slovenskými klubmi bola v osemdesiatych rokoch veľmi veľká, pričom zástupcovia zo súčasného "srdca" Európy to nemali ľahké. "Zo Slovenska hrávali vo federálnej lige iba Slovan a Košice, až neskôr sa pridal Trenčín. Rivalitu medzi českými a slovenskými klubmi bolo veľmi cítiť, či už sme hrali u nich alebo oni u nás," povedal držiteľ štyroch titulov federálneho majstra ČSSR s Duklou Jihlava (1982, 1983) a VSŽ Košice (1986, 1988), ktorému sa pozdávali snahy spojiť opäť slovenskú a českú ligu: "Možno by to pomohlo českému i slovenskému hokeju, ak by sa niečo takéto vrátilo späť."   Práve v druhej polovici osemdesiatych rokov prežíval košický hokej svoje najkrajšie chvíle. "Naša generácia spravila košickému hokeju meno, pričom z neho žije doteraz. Prakticky dovtedy hrali Košice iba o záchranu," konštatoval Liba, ktorého mrzí a pociťuje krivdu, že ako tridsaťtriročný nemohol reprezentovať Slovensko. "Práve našu generáciu odpísali, keď som mal niečo po tridsiatke, so slovami, že sme už starí. V dnešnej dobe sa prosíme tridsaťosemročným hráčom, čo je normálne. Oni nie sú starí?! Žiaľ, bolí ma, že som odohral za Slovensko "až" jeden zápas," uviedol rekordér v počte štartov (211) v drese ČSSR spomedzi všetkých slovenských hráčov.

Zdroj: TASR