Lajčák: Ľudské práva možno prejdú pod iného člena vlády

„Jedna z možností je, že ľudskoprávnu agendu už nebude zastrešovať minister zahraničných vecí, ale nejaký iný člen vlády. Tu máte dve možnosti, že samostatný člen vlády, ktorý bude mať na starosti ľudskoprávnu agendu alebo niektorý z členov vlády, ktorému prirodzene táto agenda spadá,“ vyhlásil po dnešnom zasadnutí rady vlády Lajčák. Meniť sa teda možno bude kompetenčný zákon.

Ako uviedol Lajčák, už sa o tejto téme rozprával aj s premiérom Robertom Ficom, ale aj inými ministrami a už majú predstavu o tom, kto by mohol mať na starosti ľudské práva. Kto by mohol túto agendu prebrať však nechcel Lajčák zatiaľ prezradiť. Dodal, že niektorí ministri sú aj členmi rady vlády, a to minister školstva, minister práce, minister spravodlivosti a minister kultúry. „Môže sa stať, že sa to nezmení, ale teraz tá debata smeruje k tomu, že by sa to mohlo zmeniť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie a predseda rady vlády pre ľudské práva. Lajčák by chcel o rozhodnutí informovať na najbližšom októbrovom zasadnutí rady. 

Diskutovalo sa napríklad o tom, že by ľudskoprávnu agendu mohol prebrať ako splnomocnenec vlády exminister školstva Dušan Čaplovič. Samotný premiér ešte v júli po Čaplovičovom odchode z funkcie vyhlásil, že mu túto agendu ponúkne. „Dnes je v rukách ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí – takto to bolo nastavené v zákone – ale určite ho to odbremení,“ vysvetľoval premiér začiatkom júla. 

Na októbrovom zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva SR tiež bude Lajčák informovať o tom, ako sa riešia pripomienky k Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Tá sa chystá už tretí rok. Naposledy na júnovom zasadnutí rady sa k nej rozpútala diskusia. K materiálu bolo v rámci medzirezortného rozporového konania viac ako 330 pripomienok, z toho viac ako 160 zásadných. V lete prebiehalo k stratégii okolo 40 rokovaní. Podľa Lajčáka sa zatiaľ podarilo odstrániť väčšinu rozporov, ktoré boli formálno-technické. Druhú skupinu tvoria rozpory, ktoré si vyžadujú politické riešenie, teda to, či sa vytvorí spomínaný orgán pre ľudské práva, alebo akým spôsobom sa bude kontrolovať uplatnenie stratégie. Treťou skupinou sú podľa Lajčáka rozpory etického charakteru a označil ich za neodstrániteľné v dohľadnej budúcnosti. Zaradil medzi ne napríklad názor na postavenie ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. „Treba byť ambiciózny, ale realistický. Ak budeme naliehať na to, aby ten dokument spĺňal maximalistické očakávania, tak sa nedohodneme,“ povedal Lajčák. Momentálne nevedel povedať, kedy sa stratégia dostane na rokovanie vlády. Pôvodne ju tam chcel predložiť do konca júna. Ako dodal Lajčák, zo svojej povahy to nemôže byť dokument, s ktorým sa všetci stotožnia, ale nechce, aby na rokovanie vlády šiel materiál, ktorý bude spoločnosť polarizovať.