NEW YORK - Podporiť prácu a prispieť k riešeniam Valného zhromaždenia OSN v kriticky dôležitých otázkach, akými sú dopady klimatických zmien na životné prostredie, ekonomiku aj bezpečnosť, boli hlavnými cieľmi štvrtkového (23. marca) vystúpenia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka na zasadnutí na vysokej úrovni ku klimatickým zmenám na pôde OSN v New Yorku.
Cieľom podujatia, ktoré organizuje predseda 71. VZ OSN Peter Thomson, je posilniť synergiu oboch vzájomne prepojených tém: klimatických zmien a udržateľného rozvoja. Klimatické zmeny majú devastujúci dopad nielen na životné prostredie, ale v priamej súvislosti zvyšujú aj rozvojové, humanitárne a bezpečnostné riziká: strata úrodnej pôdy v dôsledku záplav či extrémneho sucha, nedostatok zdrojov pitnej vody, prístup k nerastným bohatstvám a podobne.
Tieto elementy, znásobené zlou ekonomickou a sociálnou situáciou obyvateľstva, predstavujú vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť celosvetového obyvateľstva. V neposlednom rade, podľa predpovedí odborných organizácií, do roku 2050 výrazne narastie problém migrácie, keď počet ľudí nútených opustiť svoje domovy kvôli klimatickým zmenám môže dosiahnuť až 1 miliardu.
"Každý z nás musí byť súčasťou riešenia. Musíme chápať a vysvetľovať občanom závažnosť a nástojčivosť súčasnej situácie, aby lepšie pochopili výzvy klimatických zmien a prispôsobili im svoje životy. Ak nebudeme dnes konať v otázke globálneho otepľovania, bude to pre ďalšie generácie katastrofou. Naše úsilie musí byť nezávislé od toho, kto je práve pri moci, ale musí sa zakladať na vedeckých údajoch," povedal vo svojom vystúpení M. Lajčák. Poukázal aj na potrebu pomoci najviac zraniteľným rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít, zavádzaní nových technológií a vytváraní partnerstiev pri riešení negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.
Počas predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka 2016 Slovenská republika presadila dokončenie ratifikácie Parížskej dohody o klimatických zmenách všetkými štátmi EÚ, čím sme významne prispeli k vstupu Dohody do platnosti v rekordne rýchlom čase, prakticky rok od jej prijatia. Slovensko ratifikovalo dohodu ako v poradí piaty štát EÚ – dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Bola zavŕšením náročných dlhoročných rokovaní, jej prijatím sa však otvára ďalšia úloha – zavádzanie dohodnutých záväzkov do praxe.
V New Yorku sa minister stretol aj s cyperským prezidentom N. Anastasiadesom, s ktorým hovoril o súčasnom vývoji situácie na rozdelenom ostrove. Ako to M. Lajčák pripomenul, v poslednom období sme do procesu zmierenia a riešenia slepej uličky v rozhovoroch medzi cyperskými Grékmi a cyperskými Turkami vkladali veľké nádeje.
"Osobitne sme boli potešení predložením návrhov a náčrtov možného federálneho usporiadania Cypru v januári tohto roka. Teraz sa však zdá, že celý proces je opäť zabrzdený, čo nepomáha nikomu a ničomu. Názorové rozdiely je potrebné riešiť za rokovacím stolom, pragmaticky a s chladnou hlavou," povedal minister M. Lajčák a zopakoval, že pozitívny výsledok rozhovorov by bol výbornou správou nielen pre Cyperčanov, ale aj pre EÚ a celý región.
M. Lajčák sa v predvečer konania podujatia o klimatických zmenách stretol aj s predsedom 71. Valného zhromaždenia OSN Petrom Thomsonom, s ktorým hovoril o najväčších výzvach stojacich pred svetovou organizáciou v tomto období. Popoludní minister diskutoval so zástupcom generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Jeffreym Feltmanom najmä o medzinárodnopolitických otázkach vrátane Sýrie a blízkovýchodného mierového procesu a ich prepojenia na politickú agendu OSN.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies