Ktoré časti Slovenska potrebujú zavlažovanie pôdy ako soľ?

O kvalite poľnohos. pôdy 

Milan Kališ je výskumným pracovníkom odboru laboratórnych činností Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra pri Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy. Rozprávali sme sa s ním o kvalite pôdy na Slovensku, keďže s ňou súvisí nielen stav životného prostredia, ale vplýva aj na kvalitu vypestovaných plodín, resp. potravín.

Spraš je základ 

Podľa Milana Kališa je veľmi dôležitou témou kvalita pôdy, ktorá najmä na južnom Slovensku vďaka otepľovaniu získava takmer subtropický charakter. Významnou jednotkou pôdy je spraš, ktorá tvorí základnú stavebnú časť černozemí. Prof. Peter Staněk vo svojich prednáškach upozorňuje na strácanie spraše. Kališ však upozorňuje, že sa to dnes nedá konštatovať zjednodušene a odpoveď nie je jednoznačná. "Momentálna klimatická situácia sprašiam skôr nahráva, rovnako ako černozemiam, keďže spraše tvoria jej základ," povedal Kališ.

Systém zavlažovania 

Pripomína, že černozeme patria k najlepším pôdam, a to aj z hľadiska množstva ich živín. No dvíha varovný prst, že je dôležité uskutočniť určité opatrenia. "Ale aby sme ich úrodnosť udržali, je potrebné sa zamyslieť nad vybudovaním dostatočného poľnohospodárskeho zavlažovania, nielen čo sa týka černozemí, ale aj ostatných pôd, najmä vo Východoslovenskej nížine, Záhorí, Podunajskej nížine, keďže letné nárazové zrážky skôr vyplavujú živiny ako by ich mali podporovať a komplexne zhutňovať, čo robí dlhšie trvajúci jarný dážď," doplnil výskumný pracovník odboru laboratórnych činností.

Súčasná klíma tomu nepomáha 

Nazdáva sa, že súčasná situácia nenahráva ani spraši, aby dokázala plniť svoju úlohu – pomáhať vzniku kvalitnej pôdy. "Hoci spraš vo všeobecnosti vytvára podmienky pre vznik kvalitných pôd, nie vždy sa pod súčasným klimatickým statusom k tomu spraš prepracuje," vysvetlil a dodal, že limitom je nízky počet zrážok, pričom vlaha na pôdu prichádza najmä prostredníctvom nárazových dažďov.