Slovák Móric Beňovský za svoj život precestoval svet a dostal sa do najvyšších kruhov, často bizarnými cestami. Domorodci na Madagaskare si ho zvolili za kráľa, neskôr ho poveril misiou na ostrove aj francúzsky kráľ.
Gróf Móric Beňovský bol jednou z najzaujímavejších postáv 18. storočia. Jeho život bol plný dobrodružstiev, objavov, bojov a lások. Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a zomrel na Madagaskare v roku 1786.
Počas svojej pestrej kariéry bol rakúskym vojakom, poľským povstalcom, francúzskym generálom a kráľom Madagaskaru. Jeho pamäti sa stali svetovým bestsellerom a inšpirovali mnohých spisovateľov a umelcov.
Móric Beňovský pochádzal z uhorskej šľachtickej rodiny. Jeho otec bol plukovníkom husárov a jeho matka bola baronkou z rodu Révayovcov. Móric sa v mladosti venoval štúdiu jazykov, matematiky, hudby a vojenstva. V roku 1764 vstúpil do rakúskej armády a zúčastnil sa sedemročnej vojny proti Prusku. Kvôli svojim liberálnym názorom na náboženstvo a politiku sa však dostal do konfliktu s rakúskymi úradmi a musel opustiť armádu i krajinu.
V roku 1768 sa presťahoval do Poľska, kde sa oženil so Zuzanou Hönschovou, dcérou bohatého obchodníka. V tom istom roku sa pridal k Barskej konfederácii, ktorá sa búrila proti ruskému vplyvu v Poľsku.
Beňovský sa stal veliteľom jednej z povstaleckých jednotiek a bojoval proti ruským vojskám. V roku 1769 bol však zajatý a poslaný do väzenia v Kazani.
Po dvoch rokoch väzenia bol Beňovský prevezený na Kamčatku, kde mal byť nútený pracovať ako kolonista. Tam sa mu podarilo zorganizovať útek spolu s ďalšími väzňami. Zmocnili sa ruskej lode a vyplavili sa na more.
Beňovský sa stal kapitánom a viedol svoju posádku na nebezpečnej a dlhej plavbe po severnom Tichom oceáne. Bol prvým Európanom, ktorý preplával tieto vody a preskúmal západné pobrežie Aljašky, ostrov Svätého Vavrinca a Aleutské ostrovy. Po viac ako roku plavby dorazil do Macaa, kde sa stretol s portugalskými a čínskými obchodníkmi.
V roku 1772 sa Beňovský dostal do Paríža, kde sa stal slávnym a obľúbeným hosťom. Zoznámil sa s francúzskym kráľom Ľudovítom XV., ktorý mu ponúkol misiu na Madagaskare. Beňovský mal na tomto ostrove založiť francúzsku kolóniu a obchodnú stanicu.
V roku 1774 sa Beňovský vybral na svoju druhú cestu na Madagaskar, kde sa zapojil do miestnych sporov a konfliktov.
Podľa niektorých zdrojov sa Beňovský stal kráľom Madagaskaru v roku 1776, keď ho zvolili za ampansakabeho, čo znamená “ten, kto spája národy”. Beňovský sa snažil zjednotiť roztrieštené kmene na ostrove a zabezpečiť mier a prosperitu.
Založil osadu Louisbourg, kde zasypával močiare, staval cesty a podporoval obchod. Tiež sa postavil proti otrokárstvu, ktoré praktizovali Francúzi a iní Európania. Beňovský ponúkal otrokárom suroviny a tovar namiesto ľudí. Tým si získal priazeň a dôveru miestnych náčelníkov, ktorí ho považovali za svojho kráľa.
Beňovského panovanie však nebolo dlhé ani pokojné. Francúzski koloniálni úradníci ho videli ako svojho nepriateľa a konkurenta. Beňovský sa preto rozhodol odísť do Európy, aby získal podporu pre svoje plány na Madagaskare.
V Paríži bol po návrate povýšený na generála, udeľený mu bol vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok.
V Londýne vydal svoje pamäti, ktoré sa stali veľkým literárnym úspechom. V roku 1777 sa spriatelil s Benjamínom Franklinom, americkým vyslancom vo Francúzsku, ktorý sa stal rodinným priateľom jeho dvoch dcér. Beňovský sa tiež zúčastnil amerického oslobodzovacieho boja proti Anglicku a ponúkol Madagaskar ako základňu pre revolucionárov.
V roku 1784 sa Beňovský vrátil na Madagaskar, kde sa znovu ujal vlády. Tentoraz však narazil na odpor zo strany Francúzov, ktorí ho považovali za svojho nepriateľa a konkurenta. V roku 1786 vypukla vojna medzi Beňovským a francúzskymi silami.
Beňovský sa bránil v svojej pevnosti Mauritania, ktorú postavil na severovýchode ostrova. Po niekoľkých mesiacoch obliehania bol Beňovský zabitý delovou guľou, ktorá preletela jeho oknom. Jeho telo bolo spálené a popol rozptýlený do mora. Tak skončil život tohto neobyčajného muža, ktorý sa zapísal do histórie ako slovenský dobrodruh, cestovateľ a kráľ Madagaskaru.
Jednou z najtrvalejších pamiatok na grófa Mórica Beňovského je jeho kniha Pamäti a cesty, ktorú napísal po svojom návrate do Európy v roku 1777. V tejto knihe Beňovský opisuje svoje dobrodružné a neobyčajné zážitky z rôznych kútov sveta, od Ruska a Kamčatky, cez Aljašku a Čínu, až po Madagaskar a Ameriku.
Kniha je písaná v publicistickom a zábavnom štýle, plná humorných a dramatických epizód, zaujímavých postrehov a zaujímavých informácií. Kniha bola vydávaná v mnohých jazykoch a v mnohých vydaniach, a stala sa svetovým bestsellerom.
Mnohí čitatelia a kritici ju považovali za majstrovské dielo literatúry faktu, zatiaľ čo iní ju podozrievali z preháňania a vymýšľania. Kniha bola tiež zdrojom inšpirácie pre mnohých spisovateľov a umelcov, ktorí sa snažili zachytiť Beňovského fascinujúci život a osobnosť.
Medzi nimi boli napríklad francúzsky dramatik August von Kotzebue, ktorý napísal divadelnú hru Beňovský alebo Kamčatský zbojník, anglický básnik Robert Southey, ktorý napísal epickú báseň Madagaskar, alebo nemecký spisovateľ Joachim Heinrich Campe, ktorý napísal knihu pre deti Dobrodružstvá Mórica Beňovského. Beňovského kniha je dodnes považovaná za klasiku dobrodružnej literatúry a za cenný historický dokument.
Zdroje:
www.martinus.sk/49877-dobrodruzstva-morica-benovskeho/kniha
www.sita.sk/grof-moric-benovsky-sa-vracia-na-slovensko/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies