Kiska: Úlohou prezidentov je upokojovať situáciu okolo migrácie

Vyhlásil to dnes v druhý deň summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) v maďarskom Balatonfürede prezident SR Andrej Kiska. Rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová.

Podľa Kisku by hlavy štátov mali vo svojich krajinách upokojovať situáciu, ktorú mnohí politici zneužívajú, a tiež ukázať, že "sme zostali ľuďmi".

Signálom navonok by podľa slovenského prezidenta malo byť prejavenie solidarity s partnermi v rámci Európskej únie. Kiska varoval pred rozdelením Európy v prístupe k otázke migrácie.

V súvislosti s ďalšou diskutovanou otázkou, ktorou boli klimatické zmeny, má podľa slovenského prezidenta EÚ spoločnú pozíciu; každá jej krajina má ale iné podmienky, preto má každá z nich právo na svoj "energetický mix". "Zelená - čistá energia nesmie spôsobiť to, že naše podniky sa stanú nekonkurencieschopnými," zdôraznil Kiska, ktorý vyjadril ľútosť nad tým, že cena elektriny je na Slovensku najvyššia medzi krajinami EÚ a je dvojnásobná oproti cenám v USA.

K otázke projektu rozšírenia plynovodu Nord Stream, slúžiaceho na priamy import dodávok zemného plynu z Ruskej federácie po dne Baltského mora do Nemecka, prezident SR povedal: "Je otázkou na všetkých lídrov a predstaviteľov EÚ, aby zvážili tento dopad a skutočne zobrali - tak ako rozprával pán (poľský) prezident Andrzej Duda - do úvahy, že takýmto rozhodnutím by sme Rusku dali do rúk zbraň na energetické vydieranie Ukrajiny. Určite ide o dôležité politické rozhodnutie. Bol som rád, že v tomto je zhoda medzi prezidentmi, a tento signál a našu snahu budeme určite posúvať ďalej".

Najvyšší predstavitelia Maďarska - János Áder, Slovenska - Andrej Kiska, Českej republiky - Miloš Zeman, Poľska - Andrzej Duda a prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa podľa maďarského prezidenta Ádera zhodli v tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú. Prezidenti sa tiež zhodli v tom, že treba posilniť ochranu hraníc Európskej únie, treba zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.

EÚ musí zabezpečiť finančné zdroje pre fungovanie migračných táborov. Posilniť by sa mala spolupráca rezortov vnútra s cieľom potlačenia prevádzačstva, tlmočil Áder názor prezidentov summitu V4.

Podľa vyjadrenia najvyššieho maďarského predstaviteľa je času na riešenie otázky migračnej krízy málo, doterajšie váhanie EÚ preto musí vystriedať rozhodnejšie konanie.

Český prezident vyjadril pochopenie pre vážnu situáciu, ktorá v súvislosti s migráciou ťaží Maďarsko i Chorvátsko. Ostro kritizoval doterajšiu neschopnosť vedenia EÚ v riešení migračnej krízy. "Zdá sa, že únia zatiaľ prejavila neschopnosť chrániť svoje vlastné vonkajšie hranice," dodal Zeman, podľa ktorého nie je možné vedieť, koľkí z migrantov sú utečencami a koľkí džihádistami.

K téme energetickej bezpečnosti Zeman potvrdil, že Česko preferuje atómovú energiu a takisto vyhlásil, že jednotlivé krajiny únie majú právo na svoj "mix" energií.

Poľský prezident vyjadril presvedčenie, že EÚ potrebuje účinnú a patričnú politiku, taká však dnes podľa neho neexistuje. Ako uviedol, Poľsko stráži 1200 kilometrov hraníc EÚ v zmysle noriem únie. "Každému, kto v tejto záležitosti potrebuje pomoc, poskytneme pomoc," zdôraznil s poznámkou, že migrantom treba vytvoriť také podmienky, aby sa po ukončení vojen mohli vrátiť do svojich domovov.

Migračná kríza je podľa Grabarovej-Kitarovičovej dlhodobou výzvou, ktorá spôsobí problémy EÚ ešte aj v budúcich rokoch. Podotkla, že je potrebné postaviť kvalitné utečenecké tábory v Turecku, Libanone a Jordánsku s vytvorením humánnych podmienok. Súhlasila s názormi kolegov, že na starý kontinent môžu prísť aj teroristi, preto by bolo potrebné začať okamžite rokovať s Tureckom, v záujme vyriešenia situácie - treba rozdeliť migrantov na tých, čo sú utečenci, a na tých, ktorí nimi nie sú.