Kaliňák: Okolo zákona o spravodajských službách je zbytočná panika

Podľa jeho slov chceli do polovice marca dokončiť diskusiu o ochrane osobných údajov, aby na ňu platila nejaká forma krížovej kontroly. Tú chceli pretransformovať aj do nového zákona. „To je surový materiál, ktorý by som vôbec nepovažoval, že je niečím, o čom môžeme v tejto chvíli diskutovať,“ povedal Kaliňák po dnešnom rokovaní vlády.

Denník Sme v utorok napísal, že SIS by rada videla do zašifrovanej komunikácie s bankami, cez e-mail či na sociálnych sieťach. Má s tým počítať návrh zákona o spravodajských službách, ktorý má denník k dispozícii. SIS podľa Sme navrhuje, aby výrobca či distribútor „výrobku, ktorý umožňuje utajovanie prenosu alebo uchovávanie informácií alebo iných údajov vrátane kódovania, šifrovania a kompresie“, bol povinný poskytnúť polícii a tajnej službe zrozumiteľný návod, aby mohla údaje odšifrovať. „Podľa mojich informácií tam nie je nič viac, ako v uznesení vlády z roku 2001,“ povedal dnes Kaliňák s tým, že sa len pretransformovalo uznesenie vlády do zákona. „To sú veci, ktoré aj dnes fungujú,“ dodal. 

Podľa Kaliňáka je skutočným cieľom zákona skvalitnenie kontroly, aby sa zabránilo ďalším škandálom, aby „sme nemuseli neustále pátrať, odkiaľ, kam a čo uniklo“, ale aby to bolo dobre zabezpečené. 

Slovenská informačná služba považuje za nezmyselné informácie o prenikaní tajnej služby do internetbankingu, e-mailov či dokonca účtov. Hovorca tajnej služby Branislav Zvara upozornil, že na rozdiel od dosiaľ stále platnej úpravy nový návrh zákona výrazne okliešťuje oprávnenie štátu získať od výrobcov či dovozcov informácie o zariadeniach slúžiacich na utajený prenos dát alebo informácií a vôbec od nich nepožaduje ani poskytnutie samotného funkčného zariadenia. "Z pohľadu SIS si vieme predstaviť, že by takéto ustanovenie zákon neobsahoval a vítame širokú diskusiu a podnetné návrhy k pracovnému zneniu novej spravodajskej legislatívy," ukončil.