Juncker nepokladá diskusiu o gréckom dlhu za aktuálnu

Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse. Juncker v pondelok večer (26.1.) poskytol rozhovor nemeckej televíznej stanici ARD. Dodal v ňom, že tému skresania štátneho dlhu nemá EK "na monitore svojho radaru".
      

Nový grécky premiér Alexis Tsipras z ľavicovej strany Syriza žiada od medzinárodných veriteľov krajiny okrem iného odpustenie časti dlhu. Juncker v tejto súvislosti povedal, že "Grécko sa musí najprv zorientovať v úlohách, ktoré prevzalo". Zdôraznil, že "cieľové hodnoty sa musia dosiahnuť. Ako to Grécko v jednotlivostiach urobí, o tom môžeme diskutovať, ale to nebude návrat k predchádzajúcim omylom a chaosu".
      

Juncker ocenil, že krajina v uplynulých rokoch dosiahla významný pokrok. Teraz ide o to, aby sa na tomto základe vytvorila pôda pre rýchlejší hospodársky rast, zvyšovanie zamestnanosti a investícií. Vystúpenie Grécka z eurozóny dôrazne odmietol. "To sú viac len reči ako fakty vyplývajúce z dôkladnej analýzy".
      

Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem označil informácie o údajnom predĺžení programu pomoci Grécku o šesť mesiacov za chýry. Program pomoci sa skončí koncom februára 2015. Nová vláda musí vopred jasne povedať, čo si dá za úlohu, respektíve, ako má program v budúcnosti vyzerať. "Nemôžem špekulovať," uzavrel Dijsselbloem. Dá sa ísť rýchlejšie, ale aj pomalšie a komplikovanejšie. 
      

Teraz nie je tiež jasné, či príde misia Trojky, medzinárodných veriteľov Grécka, vo februári do Atén na kontrolu plnenia predchádzajúcich úloh. Najprv totiž treba počkať, čo nová vláda chce.
      

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová v pondelok vo Washingtone vyhlásila: "Sme pripravení Grécku aj naďalej pomáhať a tešíme sa na diskusie s novou gréckou vládou." Minulý týždeň však varovala pred dôsledkami, ktoré by nasledovali po tom, keby Atény narušili záväzky vyplývajúce z programu pomoci.