Hlavným dejiskom piatkového summitu bude Bratislavský hrad

Delegácie bude na hrade hostiť predseda vlády Robert Fico, rokovania bude viesť predseda Európskej rady Donald Tusk a na neformálnom summite sa zúčastní aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Bratislavský summit má zároveň svoje vlastné logo, je ním silueta Bratislavského hradu tvorená vlajkami 27 krajín a Európskej únie. Uvádza sa to v špeciálnom newslettri k Bratislavskému summitu, ktorý vytvoril Sekretariát predsedníctva SR v Rade Európskej únie na ministerstve zahraničných vecí.

„Logo je štandardnou súčasťou podujatí na najvyššej úrovni. Vizuálna identita neformálneho zasadnutia 27 hláv štátov a predsedov vlád krajín Európskej únie, ktoré sa koná počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, je tvorená špecifickou kolážou zástav členských štátov EÚ a zástavy EÚ,“ píše sa v newslettri s tým, že pre ľahkú identifikáciu miesta konania zvolili siluetu Bratislavského hradu. Logo vytvoril grafický dizajnér a zároveň autor loga slovenského predsedníctva v Rade EÚ Jakub Dušička.

Na Hrade budú lídri diskutovať doobeda aj poobede. Na obed ale pôjdu loďou k Danubiane. V jednom z najmladších európskych múzeí moderného umenia (Danubiana Meulensteen Art Museum) absolvujú krátku prehliadku. Múzeum má unikátnu polohu na cípe polostrova v toku Dunaja na rozhraní troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Momentálne sú tam vystavené diela Joana Miróa a skupiny výtvarníkov CoBrA. Výstavu, ktorá je súčasťou kultúrneho programu predsedníctva, otvorila holandská princezná Beatrix pri príležitosti odovzdania predsedníctva v Rade EÚ Slovensku.

K múzeu sa doplavia loďou Regina Danubia, ktorá je nazývaná aj „plávajúca slávnostná a kongresová sieň na Dunaji“. Na nej prezidenti a premiéri absolvujú neformálny obed. Loď má kapacitu 400 pasažierov, je dlhá 70 metrov a široká 11 metrov.

Po skončení vrcholovej schôdzky zavítajú niektorí lídri aj do Incheba Expo Bratislava, kde bude presscentrum, akreditačné stredisko, infopoint, miestnosti pre národné brífingy a tlačovú konferenciu. V tlačovom centre bude k dispozícii viac ako 800 pracovných miest, 40 televíznych kabín, 20 rozhlasových kabín, päť národných brífingových miestností a 30 externých stand-upových pozícií s výhľadom na Bratislavský hrad. Tlačovková sála má kapacitu 350 miest na sedenie a bude v nej zabezpečené tlmočenie do slovenského, anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka. Na summit sa registrovalo viac ako 1 300 novinárov z takmer 70 krajín.

Hlavnou úlohou rokovaní je začať sebareflexiu EÚ a hľadať odpovede na otázku, ako bude vyzerať únia po odchode Veľkej Británie. Cieľom summitu je vyslať jasný signál, že EÚ je stále silná, schopná dosiahnuť dohodu a priniesť zlepšenia do každodenného života svojich občanov.

Neformálny summit by sa mal stať začiatkom tzv. Bratislavského procesu, ktorý bude pokračovať na Malte a v Ríme na jar v roku 2017 pri oslavách 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Lídri sa počas rokovaní v Bratislave nevyhnú ani témam migrácie, bezpečnosti či boja proti terorizmu. Hovoriť budú aj o podpore investícií a o návrhoch na posilnenie tzv. Junckerovho investičného plánu, ale aj o digitalizácii či nezamestnanosti mladých.

Teraz sa Slovensko dostáva na diplomatickú mapu

Slovensko sa týmto summitom dostáva na tzv. diplomatickú mapu a nebýva veľmi často, že na Slovensku sa zíde 27 lídrov členských krajín EÚ. Povedal to poslanec NR SR z OĽaNO Jozef Viskupič pre agentúru SITA. „Na druhej strane, očakávania od tohto summitu sú prehnané,“ povedal.

Podľa neho sa musí začať debata o odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Okrem toho však prioritou summitu by mala byť dohoda, že EÚ začne lepšie komunikovať s verejnosťou. „EÚ začína byť nezrozumiteľná pre občanov. Ak by preto jednou z tém bolo zlepšenie komunikácie únie navonok aj dovnútra, tak by som mal vyššie očakávania od summitu,“ povedal Viskupič. Zásadným problémom v EÚ je podľa neho spor medzi Radou EÚ a Komisiou EÚ, ktorý by sa mal urovnať.

Poslanec sa domnieva, že Slovensko v rámci V4 v poslednom čase „začína byť reálnou protiváhou silnejších západných štátov, a preto by si mali krajiny počas summitu uvedomiť, že už nebudú krajiny strednej a východnej Európy naveky akceptovať napríklad kvótovú politiku“. 

Ambíciou neformálnej schôdzky 27 prezidentov a premiérov členských štátov EÚ bez Veľkej Británie, ktorá sa bude konať na Bratislavskom hrade, je dať lídrom priestor na otvorenú diskusiu o budúcnosti Európskej únie. Hlavy vlád a štátov by v piatok 16. septembra mali hovoriť o tom, kde sa Európska únia nachádza, čo sa udialo pred a po referende vo Veľkej Británii a kam sa ďalej uberať. Európske špičky sa v debatách sústredia na tému bezpečnosti vrátane ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, hovoriť ale budú aj o návrhoch na posilnenie Junckerovho investičného plánu, digitalizácii a nezamestnanosti mladých. 

Klus: Od summitu máme očakávania, no som nohami na zemi

Veľké očakávania máme nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete. Povedal to poslanec NR SR z SaS Martin Klus pred summitom 27 krajín EÚ, ktorý sa bude konať už v piatok na Bratislavskom hrade.

„Tento summit má naštartovať šesťmesačný proces hľadania budúcej Európy,“ povedal Klus s tým, že Európa je v mnohých otázkach, napríklad v otázke migrácie, vo vzťahu EÚ k Turecku a Rusku. Cieľom summitu podľa neho bude odkaz do sveta, či je vôbec Európa schopná hovoriť jedným jazykom. „Správa z Bratislavy do sveta musí byť konkrétna pre občanov,“ povedal. Zároveň je nevyhnutné, aby výsledkom summitu bolo zrealizovanie menších cieľov. „Ak summit proces posunu Európy naštartuje a vyústi to oslavou Rímskych zmlúv v Ríme v roku 2017, môžeme zohrať až dejinnú úlohu,“ povedal Klus. Dodal, že i napriek veľkým očakávaniam by zostal nohami pevne na zemi, lebo je mnoho tém, ktoré Európu viditeľne rozdeľujú.

V súčasnosti podľa neho nie je migračná kríza témou číslo jeden, a tak diskusia počas summitu bude smerovať viac k tomu, ako naštartovať vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. „Počet prichádzajúcich migrantov sa postupne znížil. Slovensko stále zastáva koncepciu pružnej solidarity. Teda nie sme ochotní na základe povinných kvót prijímať utečencov, ale sme ochotní napríklad chrániť hranice Grécka, Talianska,“ dodal Klus.

Dôležitou témou by mala byť z pohľadu Klusa aj otázka vnútornej bezpečnosti či boj proti terorizmu. „Slovensko môže zohrať dôležitú úlohu sprostredkovateľa. Najdôležitejšie bude na konci piatka zhodnotiť, na čom sa krajiny dohodli, posolstvo musí byť jasné,“ ukončil.

V piatok 16. septembra sa na Bratislavskom hrade koná summit 27 štátov Európskej únie bez Veľkej Británie. Lídri sa stretnú po tom, čo v júni občania Británie v referende zahlasovali za odchod z európskeho klubu. Budú diskutovať o tom, ako má EÚ po odchode ostrovov vyzerať. Premiérov a prezidentov čaká dopoludnia diskusia na Bratislavskom hrade, naobedujú sa na lodi plávajúcej smerom k Danubiane a neskôr sa vrátia opäť na Hrad. Summit by mal končiť v podvečerných hodinách. Hlavy vlád a štátov neočakávajú zásadné a záväzné závery, sú však za naštartovanie diskusie.