ATÉNY - Grécko v pondelok oficiálne vystupuje z tretieho a posledného záchranného programu, čím sa pre krajinu končí 8-ročné obdobie financovania pomocou úverov od medzinárodných veriteľov.
Nepočíta sa so žiadnymi veľkými oslavami, premiér Alexis Tsipras však vystúpi pri tejto príležitosti s prejavom.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a odvtedy jeho ekonomiku držali nad vodou zahraničné úvery. Od vypuknutia krízy sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka prepadol z 354 miliárd USD (310,77 miliardy eur) v roku 2008 na 194 miliárd USD v roku 2016.
Medzinárodní veritelia, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), poskytli Grécku celkovo 289 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015.
Výmenou za finančnú pomoc však Grécko muselo tvrdo zoškrtať výdavky, vrátane sociálnych dávok, uskutočniť štrukturálne reformy a sprivatizovať štátne podniky. Jeho ekonomika bola pod prísnym dohľadom veriteľov.
Teraz by sa Grécko už malo financovať samo prostredníctvom dlhopisových trhov. Až nasledujúce mesiace ale ukážu, či ukončenie posledného záchranného programu pre Grécko znamená aj reálny koniec jeho krízy.
S cieľom pomôcť Aténam v prvom období po vystúpení spod záchranného programu ministri financií eurozóny na júnovom zasadnutí schválili uvoľnenie poslednej tranže úveru v celkovej hodnote 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov.
Eurozóna tak reagovala na krok gréckeho parlamentu niekoľko dní predtým. Ten schválil posledný balík ekonomických reforiem, ktoré od Atén medzinárodní veritelia požadovali. Jeho súčasťou je dôchodková a daňová reforma.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies