ŠTRASBURG - Dôsledné fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a jej jednotiek je jedným z kľúčových nástrojov riešenia nepoľavujúcej migračnej krízy. Pri jej zriaďovaní je však potrebné dôsledne prihliadať aj na otázky zabezpečenia a garancie suverenity jednotlivých členských štátov.
Slobodný pohyb v rámci Schengenu nebude ďalej možný bez poriadnej ochrany vonkajšej hranice. Tá je nevyhnutná aj pre zaistenie bezpečnosti a súvisiacej dôslednej identifikácie prichádzajúcich osôb. Pomáhať má najmä krajinám čeliacim najväčšiemu náporu utečeneckej vlny. Tou je v súčasnosti predovšetkým Grécko. „Ide o dôležitú súčasť skladačky opatrení, ktorých výsledkom by malo byť, že európsky azylový systém nebude zaťažovaný špekulantmi, ale bude tu pre tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Posilnenie úlohy EÚ a jej zodpovednej agentúry je však zároveň veľmi citlivou záležitosťou,“ priblížila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová.
Najpálčivejšiu otázku podľa nej predstavuje priame nasadenie a využívanie európskych pohraničných jednotiek. „Grécko je v súčasnosti kritizované, no problémom z hľadiska ochrany je samotný charakter jeho pobrežnej hranice, ako aj fakt, že ide o najkratšiu cestu z Turecka do výsostných vôd členského štátu EÚ,“ uviedla europoslankyňa.
Ak štát prizná, že pomoc potrebuje a formálne sa o ňu uchádza, nasadenie jednotiek by malo byť samozrejmé. „Výzvou pre dohodu je však kompetencia, na základe ktorej by v prípade stráženia hraníc mohlo dôjsť k nasadeniu policajtov a vojakov bez žiadosti alebo súhlasu konkrétnej vlády či parlamentu členského štátu. Znamenalo by to výrazný, potenciálny zásah do jeho národnej suverenity, na ktorý nie sme pripravení,“ uzavrela Monika Falšíková Beňová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies