Vždy, keď nás niekto zraní, môžeme si vybrať dva spôsoby, ako reagovať. Ten ľudský a ten Boží. Ona sa tiež rozhodovala a jeden večer pochopila niečo, čo vyliečilo jej zranené srdce

Priateľstvá, rovnako ako ktorýkoľvek iný druh vzťahu, sú založené na dvoch ľuďoch, a nie hocjakých. Ak to má mať trvanie, ak má byť puto pevné, potom treba, aby dvaja dávali zo seba najlepšie, čo môžu. Treba dvoch, ktorí budú mať vždy na pamäti, akí sú si blízki, a to aj vtedy, keď sa diaľka zdá neprekonateľná. Lisa čosi vedela o rozpadnutých priateľstvách, vedela o bolestiach zo sklamania. Vedela, aké je to líhať si a cítiť, že srdce ju ukrutne ťahá do smútku.

Otec

Jej prvým sklamaním bol otec, muž, ktorý by ju, ak by existovala spravodlivosť, nemal sklamať nikdy. To on na ňu hľadel ako na niečo menej, lebo si želal mať chlapca a ona mu ako dievča nevyhovovala. To on sa manželke vyhrážal rozvodom takmer každý deň a zúril, že rodičovstvo je pre neho nechceným bremenom. A Lisa sa dívala, ako odchádza, pozerala sa z okna a kdesi hlboko vnútri tušila, že sa nevráti. Že ho viac neuvidí a, nanešťastie, nemýlila sa.

Rozchody

Lisa rástla a rástla, a zažívala viac odmietnutí, než by jej bolo milé. Odmietol ju chlapec, ktorému vyznala lásku. Odmietol ju nakoniec aj ten, ktorý jej ju predtým opätoval. Odmietla ju priateľka, keď sa nahnevala až tak, že si žiadala, aby si ju vymazala spomedzi kontaktov. Premýšľala teda, ako sa s tým vyrovnať, ako všetky zrady spracovať čo najlepšie. Bol v nej aj hnev, aj pocit, že nikam nepatrí a nikto ju nevidí.

Večer

Až raz večer, sedela na posteli, pripadala si ukrivdená a plnila, čo priateľka chcela, naozaj si ju odstraňovala, viac jej číslo nebolo k dispozícii. Do mysle jej naskákali všelijaké myšlienky o tom, že tá priateľka nemá pravdu. Že sa zachovala zle tak, ako sa zachovali zle aj tí ostatní. A tak sa začala modliť a vo svojom srdci vnímala, ako keby ju Boží hlas tíško usmerňoval.

„Mysli na túto ženu a aj na tých ostatných. Mysli na ňu a pros za nich v modlitbe. A spíš si všetko dobré.“

Lise sa to nezdalo, ale poslúchla. Vzala pero a spísala dobré vlastnosti bývalej priateľky.

Je spoľahlivá.

Vždy ma vedela rozosmiať.

Myslela viac na iných ako na seba.

A zoznam hrubol, a len čo ho Lisa dokončila, uvedomila si čosi úžasné. Že sa nehnevá. Vie, áno, už vie, že namiesto toho ľudského spôsobu, si vyberie vždy ten Boží, ktorý spočíva v odpustení. Lebo hoci nás aj zranili či odmietli, aj oni sú ľudia s dobrými vlastnosťami, s darmi priamo od Boha, a keď si to pripomenieme, pomôže nám to rozhodnúť sa správne. Pomôže nám to dať prednosť odpusteniu, dať prednosť vďačnosti.